Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

maďarón -a m. pejor. pomaďarčený príslušník nemaďarského národa;

maďarónka -y -nok ž.;

maďarónsky príd. i prísl.

maďarónsky -ka -ke príd.

maďarónsky prísl.

maďarónsky¹ -ka -ke príd. pejor. ▶ (z pohľadu Slovákov) súvisiaci s maďarónom, odrodilcom v bývalom Uhorsku; uprednostňujúci maďarské záujmy, pomaďarčený: maďarónska šľachta na čele župných úradov a súdov; A panslavizmus znamenal pre rakúsku a maďarskú i maďarónsku šľachtu a buržoáziu toľko ako vlastizrada. [L. Ťažký]

maďarónsky² prísl. pejor. ▶ (z pohľadu Slovákov) typicky pre maďaróna, príslušníka iného národa uprednostňujúceho maďarské záujmy: m. zmýšľajúce úradníctvo

maďarón -a m. (maďarónka -y ž.) ‹VM› pejor. pomaďarčený príslušník iného národa;

maďarónsky príd.: m-e zmýšľanie

maďarón, -a m. pejor. pomaďarčený príslušník nemaďarského národa, uprednostňujúci maďarské záujmy; odrodilec v býv. Uhorsku: zaťatý m.;

maďarónka, -y, -nok ž.;

maďarónsky príd. i prísl.;

maďarónstvo, -a str.