maďarón -a m. pejor. pomaďarčený príslušník nemaďarského národa;
maďarónka -y -nok ž.;
maďarónsky príd. i prísl.
maďarón -na pl. N -ni m.
maďarón -na pl. N -ni m. pejor. ▶ (z pohľadu Slovákov) pomaďarčený príslušník iného národa, uprednostňujúci maďarské záujmy; odrodilec v bývalom Uhorsku: ostrie autorovej kritiky bolo zacielené na maďarónov vnútri vlastného národa; [Richtárovi] Bačkorovi nadala do maďarónov, vraj s pánmi drží. [A. Lauček] ▷ maďarónka -ky -nok ž.
maďarón -a m. (maďarónka -y ž.) ‹VM› pejor. pomaďarčený príslušník iného národa;
maďarónsky príd.: m-e zmýšľanie
maďarón, -a m. pejor. pomaďarčený príslušník nemaďarského národa, uprednostňujúci maďarské záujmy; odrodilec v býv. Uhorsku: zaťatý m.;
maďarónka, -y, -nok ž.;
maďarónsky príd. i prísl.;
maďarónstvo, -a str.