Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

mŕtvy

I. príd.

1. kt. nežije, zomretý (obyč. človek), op. živý: m-e dieťa; ostať na mieste m.; m-e zviera zhynuté; m-a hmotnosť, váha zabitého zvieraťa

2. kt. je bez pohybu, ruchu, nehybný; nečinný: m-e rameno rieky; m-a planéta vyhasnutá;

pren. m-a ulica tichá; m. jazyk kt. sa už nevyvíja (napr. latinský), op. živý; m. inventár stroje, budovy ap.

3. neužitočný, prázdny, neplodný: m-e slová, m-a forma; m-a pôda mŕtvina

byť pre niekoho m. byť zavrhnutý; pridŕžať sa m-ej litery postupovať netvorivo; uviaznuť, ostať na m-om bode nemôcť pokračovať; robiť m-ho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti, nereagovať na niečo;

mŕtvo prísl. i vetná prísl.: m. hľadieť; všade bolo m.;

mŕtvosť -i ž.

II. mŕtvy m. zomretý človek, nebohý: spomienka na m-ch;

mŕtva ž. nebohá

o m-ch (sa má hovoriť) len dobre; bibl. vstať z m-ch vrátiť sa zo stavu mŕtvych do života; expr. zobudil by aj m-ho robí veľký hluk

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mŕtvy ‑eho m.; mŕtva ‑ej ž.
mŕtvy; mŕtvo prísl.; mŕtvosť ‑i ž.

mŕtvy -veho pl. N -vi G -vych m.

mŕtvy -va -ve príd.

mŕtvy1 -va -ve príd. 1. ▶ v ktorom sa zastavili všetky životné funkcie, ktorý nejaví známky života, ktorý (už) nežije; op. živý: m. človek zomretý; m. strom odumretý, vyschnutý; mŕtve zviera zhynuté, uhynuté; mŕtve telo; dieťa sa narodilo mŕtve; identifikácia mŕtvych vojakov; byť okamžite, na mieste m.; zisťovať totožnosť mŕtvej ženy; nacvičovať vyhľadávanie zranených a mŕtvych osôb pri závaloch alebo zemetrasení; Vo vzozrení jeho otvorených mŕtvych očí bol podľa lekárov zafixovaný des, des z čohosi, čo ho podistým zaskočilo. [J. Johanides]; Je mŕtvy, - vyriekla Anna. - Ani závet nestihol vyhotoviť, ani veci nestihol dať do poriadku. [S. Rakús]; Verili, že rieka Cirocha je živá, že dýcha, že v jej naoko mŕtvych vodách pulzuje život. [M. Zelinka]i lexikalizované spojenie; pren. Pocítil na sebe aj meravý mŕtvy pohľad Pyje. [P. Jaroš]geogr. Mŕtve more bezodtokové jazero na hraniciach Jordánska a Izraela s vysokým obsahom minerálných solí, ktoré vytvárajú drsné prostredie nevhodné pre rastliny a živočíchy; tech. mŕtvy bod prechodná nehybnosť dosiahnutá rušením síl opačného smeru; potrav., ekon. mŕtva hmotnosť a) hmotnosť zabitého zvieraťa b) celková hmotnosť nákladu v tonách, ktorý môže odviezť plavidlo naložené po maximálny ponor; pôdohosp. mŕtva pôda a) vrstva neúrodnej pôdy hlboko pod povrchom, ktorá nie je oživená biologickou činnosťou b) ktorá sa neobrába; lek. mŕtvy zub bez nervu; byť klinicky mŕtvy byť v stave, keď sa zastavila mozgová činnosť, činnosť obehovej a dýchacej sústavy, no nedošlo k trvalému poškodeniu mozgu nezlučiteľnému so životom; šport. mŕtvy ťah základný cvik v kulturistike, pri ktorom sa dvíha činka, zameraný na celkový rozvoj objemu chrbtových svalov □ mŕtva voda a) (pri fyzikálnom spôsobe spracovania) kyslá, op. živá, zásaditá voda b) (v rozprávkach) zázračná tekutina spôsobujúca chorobu al. smrť c) (v rozprávkach) zázračná tekutina, ktorá sceľuje rozsekané telo
2.ktorý sa už prestal vyvíjať al. prestal používať, ktorýnie je aktuálny: mŕtvy jazyk (napr. latinčina); mŕtve umenie (napr. gotika); oživovať mŕtve tradície staré, zabudnuté, ktoré sa už nepestujú, nedodržiavajú; Zdá sa, že opera predsa len nie je mŕtvy žáner. [Týž 2008]
3.ktorý je bez pohybu, ruchu, ktorému chýba aktivita; vyznačujúci sa nečinnosťou, nehybný, nečinný: mesto bolo v noci mŕtve; vracať sa domov mŕtvymi ulicami; Nie, nie je to ešte mŕtvy dom. Tento dom dýcha, je živý. [L. Ťažký]mŕtva sezóna obdobie, keď sa nič významné nedeje a keď je málo návštevníkov (v turistických strediskách, v kúpeľoch a pod.); mŕtva schránka a) dohovorené tajné miesto na odovzdávanie špionážnych informácií b) schránka, ktorú opustil ulitník; mŕtve rameno (rieky) časť vodného toku, obyč. rieky, ktorá sa postupne oddelila od hlavného koryta a z ktorého voda neodteká; mŕtvy inventár strojné zariadenia, budovy a pod., op. živý; mŕtvy kapitál nevyužitý, neposkytujúci žiadny prospech; mŕtvy uhol priestor po stranách vozidla (al. aj vnútri vozidla), ktorý nie je vidieť v spätných zrkadlách vozidla
4.ktorý nemá vnútornú hodnotu, obsah, zmysel, prázdny, neužitočný, neplodný: mŕtva krása; mŕtve slová; mŕtve diskusie; odmietnuť mŕtve formy, dogmy, vzory
fraz. byť mŕtvy od strachu veľmi sa báť; byť mŕtvy od únavy al. byť napoly mŕtvy byť veľmi vyčerpaný; byť/ocitnúť sa/ostať/zastať/uviaznuť na mŕtvom bode nijako nepostupovať vo vývine, vzťahoch, stagnovať; byť viac mŕtvy ako živý a) byť temer mŕtvy, nevládny, vysilený (od zranenia a pod.) b) byť neschopný pohybu, stŕpnutý (od strachu a pod.); hrať/robiť mŕtveho chrobáka al. zaujať pozíciu mŕtveho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti tým, že na niečo nereagujeme; mŕtva litera zásada, ktorá sa nerešpektuje; mŕtva duša/mŕtve duše a) neexistujúca osoba, pracovník, na ktorého si niekto vypláca mzdu b) neexistujúca (už nebohá) osoba zapísaná v zozname voličov c) člen nejakej organizácie, ktorý neprejavuje nijakú aktivitu, snaživosť; mŕtve ticho absolútne, úplné ticho; padnúť na mŕtvu pôdu nemať nijaký ohlas; pre mňa je mŕtvy (o niekom) neexistuje pre mňa; prekonať mŕtvy bod dostať sa zo stagnácie ◘ parem. mŕtveho z már nestiahneš je to nemožné uskutočniť


mŕtvy2 -veho pl. N -vi G -vych m.človek, ktorý zomrel, ktorému sa zastavili všetky životné funkcie; syn. nebohý2, zomretý: hroby mŕtvych; spomienka na mŕtvych; oplakať, pochovať mŕtveho; položiť mŕtveho do rakvy; vyhlásiť nezvestného za mŕtveho; polícia našla mŕtveho v jeho byte; nešťastie si vyžiadalo veľa mŕtvych; Zložil telo mŕtveho [zo stromu], vzal ho na ruky a kráčal s ním do tábora. [S. Rakús]fraz. ležať ako mŕtvy meravo, nehybne ležať; odobrať sa do ríše mŕtvych zomrieť; to by zobudilo/vzkriesilo aj mŕtveho o niečom veľmi hlasnom, hlučnom, silnom a pod.; bibl. vstať z mŕtvych ožiť v tele po smrti ◘ parem. o mŕtvych [sa má hovoriť] len dobre na mŕtvych sa má spomínať len po dobrom ▷ mŕtva -vej pl. N -ve G -vych ž.: šiel sa rozlúčiť s mŕtvou

-vy/405248±852 3.54: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 5844→6377
+53
−111
mŕtvy/5186→5719
+53
−111
triezvy/486 mĺkvy/101 polomŕtvy/71

-vy/405248±852 35.65: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 968 mŕtvy/700 triezvy/199 mĺkvy/55 polomŕtvy/14

-vy/405248±852: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 632→99
+111
−53
mŕtvy/632→99
+111
−53

-y/8672296±14290 1.58: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 109453→109391
+534
−681
známy/8151 generálny/6627 mŕtvy/5186→5719
+53
−111
neznámy/3538 francúzsky/3151 biely/2740 štátny/2628 čierny/2773→2545
+360
−456
múdry/2388 slávny/1986 taliansky/1720 nervózny/1490 hlúpy/1443 literárny/1402 miestny/1352 sociálny/1273 aktívny/1190 vážny/1082 rakúsky/1078 španielsky/1074 krásny/1052 grécky/950 rímsky/937 normálny/919 rýchly/815 (1528/52140)

-y/8672296±14290 26.12: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 2366→2297
+530
−306
neznámy/521 známy/325 Čierny/0→306
+398
−214
blízky/197 Gretzky/197 Krátky/0→153
+18
−35
slúžny/139 Prúčny/132 blížny/122 Kútny/101 mŕtvy/632→99
+111
−53
(1/6)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ľudoprázdny v ktorom sa nenachádzajú ľudia (op. zaľudnený, ľudnatý): ľudoprázdny krajvyľudnený (z ktorého odišli ľudia): prechádzali sme ľudoprázdnymi, vyľudnenými ulicamineobývanýneosídlený (obyč. o väčších územných celkoch; ktorý je bez obyvateľov): neobývaný, neosídlený ostrovopustenýosamelýspustnutý (zanechaný pôvodnými obyvateľmi): opustený, osamelý dom; opustené, spustnuté dedinypustýprázdny (op. plný, zaplnený): pusté, prázdne námestia; pusté, prázdne bytypren. mŕtvyfraz. (ako) vymretý: mŕtva planéta; mesto je ako vymreté


mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretýumretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuznýchkniž. zastaráv.: zomrelýumrelýumrlý (Kukučín, Timrava)zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojacizdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý peskniž. zosnulýtrocha zjemn. nebohýexpr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otcaneživýnehybnýbezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telomeravýstuhnutýexpr. tuhýpren.: vystretývyvrátenývyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážkepren.: studenývychladnutý: už je studenýpren. vyhasnutý (o očiach) • odumretýodb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo

2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný


mŕtvy2 zomretý človek • nebohý: položiť mŕtveho, nebohého na máryzomretýkniž.: zomrelýzosnulý: modlitba za zomretýchexpr. nebožkýhovor. nebožtík


nebohý1 (o človeku) ktorý prestal žiť, ktorý umrel (op. živý) • mŕtvyzomretý: môj nebohý, mŕtvy manžel; modliť sa za zomretého priateľazastaráv. zomrelýkniž. zosnulý: spomínať na zomrelého, zosnulého človekaexpr. nebožký: hrob nebožkej starej mamyfraz. zjemn.: večnej pamätiblahej pamäti (aj v postavení po podstatnom mene): večnej pamäti naša mať; otec môj blahej pamäti hovorievali…

p. aj mŕtvy1


necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových al. mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý filmodumretýmŕtvyznecitlivenýumŕtvený (o živom organizme al. o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele)nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy

2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový) • menej časté neciteľnýexpr. nečujnýkniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientomchladný (ktorý nepociťuje al. neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladnýbezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanietvrdýdrsnýkrutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňamiľahostajnýtupýotupenýzastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným


nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravýzmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutýstŕpnutýstuhnutýtuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamennýskamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutýstrnulýnedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivýimobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromýochromenýochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevnýstabilnýstatický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

p. aj stály


neplodný 1. zbavený plodnosti, rodivosti (op. plodný) • odb.: sterilnýinfertilný (o tvoroch al. o pôde; op. fertilný): neplodná, sterilná žena, zemjalový (o zvieratách al. o pôde): jalová ovca, pôdaneúrodnýplanýpren. mŕtvy (op. úrodný): neúrodná, planá, mŕtva zem (op. žírna); neúrodný, planý strom

2. ktorý neprináša (dostatočné) výsledky (op. plodný) • neužitočnýzbytočnýmárnydaromný (op. užitočný): neplodná, neužitočná práca; zbytočné, márne úsilie; zbytočný, daromný životnetvorivýneproduktívny (op. tvorivý, produktívny): netvorivá, neproduktívna metóda výskumuprázdnybezobsažnýpren. pejor. jalový (bez vnútornej hodnoty, obsahu al. smerovania): viesť neplodné, jalové rozhovory; používať prázdne, bezobsažné slová; to sú len jalové, prázdne sľuby


nevládny1 ktorého opustila sila, ktorý nie je schopný pohybu • bezvládnykniž. nemohúci: nevládny, bezvládny pacient; nevládne, nemohúce údybezmocný (bez sebestačnosti v pohyboch): bezmocné dieťaslabý (op. silný, mocný): bez jedla začal byť nevládny, slabýexpr.: mŕtvypolomŕtvyzamretýhovor. groggy (obyč. od únavy, vyčerpania): od strachu ostať (polo)mŕtvy; z práce sa vrátil úplne groggy

p. aj vyčerpaný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mŕtvy príd.

1. nežijúci, bez života, zomrelý, obyč. o ľuďoch (op. živý): m. človek, m-e telo, m. vták; byť napolo m.; ležať, vyzerať ako m.; vyhlásiť niekoho za m-eho

byť na mieste m. okamžite zomrieť; toby aj m-eho zobudilo, vzkriesilo o niečom veľmi tuhom, hlasnom, silnom ap.; byť pre niekoho m. ako nejestvujúci; moje srdce je m-e neschopné citu, ľahostajné; lingv. m. jazyk ktorým sa už nehovorí (napr. latinčina); m-a váha čistá váha zabitého zvieraťa; lek. m. zub bez nervu; Mŕtve more jazero v Malej Ázii;

spodst. mŕtvy, -eho m. zomrelý človek, nebohý: naši slávni m-i; v boji bolo veľa m-ych

odobrať sa do ríše m-ych zomrieť; vstať z m-ych ožiť; vzkriesiť niekoho z m-ych oživiť, prebudiť opäť k životu; o m-ych len dobre (prísl.) ma mŕtvych sa má spomínať len po dobrom;

2. prázdny, neplodný, neužitočný: m-a forma, schéma; m-e slová; m-a krása; m. kapitál ktorý nie je v obehu; pren. zem leží m-a nie je obrobená

lipnúť na m-ej litere mechanicky, nepružne sa pridŕžať predpisov; zostať m-ou literou nemať vzťah ku skutočnosti, k životu (o predpisoch, zákonoch); m-a voda v rozprávkach: živá a m-a voda ktorá mala moc usmrtiť a zase oživoť; padnúť na m-u pôdu nemať nijaký ohlas; pôdohosp. m-a zem, pôda mŕtvina, celina;

3. nehybný, nečinný: m-e rameno (rieky) z ktorého neodteká voda; tech. m. bod, m-a poloha miesto, na ktorom hnacia časť nemôže prenášať pohyb na hnanú časť

zmeravieť, ustrnúť, uviaznuť na m-om bode, dostať sa na m. bod zastaviť sa, nemôcť sa dostať ďalej, byť v stagnácii (napr. o vývoji, o práci ap.); prekonať m. bod, dostať sa cez m. bod prekonať stagnáciu; hosp. m. inventár stroje, náradie, budovy; šport.: m-a lopta, m. puk ktorá(-ý) nie je v hre, nepohybuje sa; m. pretek nerozhodný;

4. pustý, tichý, bez ruchu, bezútešný: mesto bolo m-e; m-eticho; m-a sezóna obdobie malého ruchu (napr. v divadle, v obchode, v kúpeľoch ap.);

mŕtvo prísl.;

mŕtvosť, -ti ž.

mertvý p. mŕtvy


mŕtvo p. mŕtvy


mŕtvy m. spodst. (mrtví) strsl, zsl zomretý človek, nebožtík: Do truhli mŕtvemu sa dáva kúsok chľeba, peňias, tri cesnáčki a inuo (Blatnica MAR); Já sa bojím, že ma mrtví chiťí (Breza NÁM); Mrtví už nestanú (Kameňany REV); Pri mrtvom sa mollia ešťe dočilku (V. Maňa VRB); Sme vidzeli prvích mŕtvích (Lopašov SKA)
F. studení ako mrtvimu nos (Sirk REV) - veľmi studený; mrtvíh z hrobu ňedvíhaj! (Bošáca TRČ) - mŕtvych v zlom nespomínaj


mŕtvy príd. (mrtví, mertvi)
1. strsl, zsl, čiast. vsl kt. nežije, zomretý (o človeku), uhynutý, zabitý (o zvierati): Keť prišiou̯ k ňej doktor, zisťiu̯, že žena je mŕtva (Trnie ZVO); Mrtvie sviňe sa ladovaľi do vagónou (Dol. Kubín); Potom aj prišól sem, lenže starí oťedz búl už mrtví (Revúca); Sem ťi povidau̯a, že neňí hodno mŕtvé ceu̯o bantovat (Jablonové MAL); Aňi jeden mertvi človeg z hrobu ňestaňe (Spiš. Štvrtok LVO)
L. mrtví list (Bošáca TRČ) - úradné potvrdenie o smrti; mrtvá kosť (Brezovica TRS), mŕtvá kost (Bošáca TRČ), mrtvá koska (Ružindol TRN), mertva kosc (Smižany SNV, Dl. Lúka BAR) - výrastok obyč. na ruke al. nohe človeka al. zvieraťa
F. mrtví ot strachu (Sereď GAL) - veľmi preľaknutý; zostau̯ ako mŕtvej (Turíčky LUČ) - veľmi sa zľakol; oblečená jag mrtvá žena (Zvončín TRN) - s nenáležite upravenými rukávcami; je jakísik mrtví (Myjava) - je bezvládny; je na to mŕtvi (Vieska n. Žit. ZM) - nechce sa mu to robiť
2. kt. je bez pohybu, bez ruchu, nečinný: Má takú mrtvú tvár (Návojovce TOP); To (zábavy) sa temu nesmí ani prirovnat, co biu̯o kedisi, dneska_je to také mrtvé (Skalica); A baňa śe zatopila a tak stoji mertva až do ňeskaj (Vran. Dlhé VRN)
F. mat mrtvú ruku (Brestovec MYJ) - nemať rozhodovacie právo
3. kt. je bez živín, neplodný, neúrodný: Mŕtvu zen zo spotku zme pri prevracački dávaľi navrch (Pukanec LVI); mŕtva zem (Pavčina Lehota LM, Sielnica ZVO); mrtvá zem (Čachtice NMV); mŕtvá zem (Kuchyňa MAL); mertva źim (Uzovce SAB)
L. mrtvé drevo (Dol. Orešany TRN, Pata ŠAĽ, Čachtice NMV), mrtví prút (Radošina NIT) - vin. vinič v čase rezu ešte bez miazgy
4. v dvojslovných názvoch rastlín:
a. mrtvá kopriva (Štefanov SEN, Lamač BRA), mrtvá žihlava (Myjava) - bot. hluchavka biela (Lamnium album)
b. mŕtva žihľava (Pukanec LVI); mrtvá žihlava (Brestovany TRN); mŕtvá žíhľava (Záriečie PCH); mŕtva prhľava (Zvol. Slatina ZVO); mŕtva brhľava (Dol. Rykynčice KRU) - nízka silne pálivá pŕhľava, bot. pŕhľava malá (Urtica urens); mŕtvo prísl. k 2: Je tam mŕtvo (Bošáca TRČ)

mŕtvy [mŕ-, mar-, mer-, mir-] príd
1. bez života, nežijúci, zomrelý (obyč. o ľuďoch): (Matúšoviech Martina) y mi wideli sme dobiteho, pokrwaweneho a napoly mrtweho (TRENČÍN 1626); y luže mrtweho ditete wen pudy (daum wurm) (HL 17. st); kdyby se kdo dotkel čloweka mrtwého na poli zabitého, nečisty bude za sedem dny (KB 1757); appianus color: mrtwá bárwa (KS 1763) bledá, mŕtvolná; telo pak me mirtwe ku pochovavany do zemi matky wssech nas poručam (S. ĽUPČA 1784); černobil wiháňa mrtwi plod z manželskeg rodičky (Zel 18. st)
L. bot m-a žihľava, kopriva hluchavka biela Lamium album; herba urticae mortuae: mrtwá kopřjwa (TT 1745); onomis: mrtwá žihlawa (KS 1763); lamium album: mŕtwa ssihlawa (LF 1791);
x. geogr M-e more jazero v Malej Ázii: asphaltites lacus: Mrtwé more (KS 1763)
F. w tele ziwim mrtwu dussu nosi (SPr 1783) žije v stave tažkého hriechu
2. prázdny, neužitočný, neplodný: tento list mrtwy czyniem (BUDÍN 1484 SČL) neplatný; by gste wssetkych mrtwych skutkuw se warowali (SP 1696); humus mortua: mrtwá zem (FO 1737) neobrábaná; subst m. m zomretý človek, nebožtík: mrtwého sem k hrobu neprovodil (ASL 15. st); mrtwy na zemy ležel ((NITRA) 1654); striebra stareho, co nazbyeral z hrobuw mrtwych, nachazelo se skrze wahu in fl 10 den 56 (KRUPINA 1684); parentalia: obět za mrtwe (AP 1769)
F. náb (Kristus) z martvich vsztál (MCa 1750) ožil; muže tebe (Boh) z mrtwých procitjtj (CS 18. st) môže ťa vzkriesiť

mŕtvy
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) mŕtvy
G (bez) mŕtveho
D (k) mŕtvemu
A (vidím) mŕtveho
L (o) mŕtvom
I (s) mŕtvym
mužský rod, životné, množné číslo, adjektívna paradigma
N (dvaja) mŕtvi
G (bez) mŕtvych
D (k) mŕtvym
A (vidím) mŕtvych
L (o) mŕtvych
I (s) mŕtvymi

Zvukové nahrávky niektorých slov

domýšľavec alebo ako mŕtvy le vaniteux ou comme le mort
dvadsaťtisíc mŕtvych alebo ranených vingt mille blessés ou morts
keby ste boli mŕtvi si vous étiez morts
mŕtvy, ale jeho česť mort, mais son honneur
mŕtvy a vy ste mort et que vous êtes
obžalovaného, je vždy mŕtvy d'un accusé est toujours mort
slovo by prebudilo aj mŕtveho mot galvaniserait un mort
v tomto meste mŕtvych dans cette ville des morts
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu