mýtnik -ka pl. N -ici G -kov m.
mýtnik -ka pl. N -ici G -kov m. ▶ (v minulosti) kto vyberal mýto, poplatok za prevážaný tovar, za prechod osôb al. za predajné miesto na trhu: m. žiadal poplatok za prejazd mosta; mýtnici pri mestských bránach vyberali mýto ▷ mýtnička -ky -čiek ž.: m. vyrubila vysoké mýto
výberca kto niečo vyberá, obyč. peniaze: výberca členských príspevkov • vyberač: vyberač poplatkov • inkasant: inkasant za plyn • zastar. mýtnik (výberca mýta) • hist. dežmár (výberca desiatkov)
mýtnik, -a, mn. č. -ci m. zastar. kto vyberal mýto
mýtnik m. vyberač mýta: Len čo som éj to dala do koša, už aj tu bóv mítňík (Lapáš NIT); Dakodi mítníci viberali pred mestom míto (Kameňany REV); mítník (Lukáčovce HLO)
mýtnik m kto vyberá mýto: vrasen gest welmi od mitnika (D. ŠTUBŇA 1569 KL); gedenkaždy ode wssech statkow mito a plat mitnikowy powinny daty budu (BECKOV 1689); taku partgeku ma mitnik pilne prezrety (RADVAŇ 1702); -ov príd privl: na poslou mitnikowych (KRUPINA 1695); mýtnický príd: sprawa mitnicka (B. BYSTRICA 1728) L. telonium: mjto, stul mjtnjcky (KS 1763) mýtnica; mýtnictvo [-o, -í] s funkcia, úrad mýtnika: zidom nazatim mitnicztwo prisne zakazane (TRENČÍN 1739); telona: mjtnitstwi, mjtnitstwo (KS 1763)