Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn subst

múr -u/-a m.

1. zvislá (plošná) časť stavby: vysoký m., nosné, oporné m-y; oprieť sa o m.;

pren. prekážka, priehrada: naraziť na m. nezáujmu, mlčania, ťažkostí; postaviť m. (vo futbale) prekážku z tiel hráčov

2. murovaná ohrada, hradba: kaštieľ obohnaný m-om

ísť → hlavou proti m-u; (pri)tisnúť, (pri)tlačiť niekoho k m-u (u)robiť nátlak na niekoho; medzi štyrmi m-mi v uzavretosti; postaviť k m-u odstreliť; čínsky m. spiatočnícka uzavretosť; → hlavou m. neprerazíš; expr. tĺcť si hlavu o m.;

múrik -a m.

1. zdrob. k múr: tehlový m.; záhradný m.

2. podstienok, podstienka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
múr ‑u/‑a m.; múrový; múrik ‑a m.

múrik -ka pl. N -ky m. (i zdrob.), múriček -čka pl. N -čky m. zdrob.

múrik -ka pl. N -ky m. 1. zdrob.nízky múr, ohrada postavená z tehál, kameňa a pod., murovaný plot: tehlový m.; preskočiť záhradný m.; zoskočiť z múrika; Karinečko a výpravca prebehli k múriku a prehodili sa cezeň do mlynskej záhrady. [F. Hečko]; Mal som aj tajnú skrýšu v múriku cintorína, kde som mal uložené zápalky a cigarety. [P. Bunčák]; Sedliaci ho [stavisko] rozobrali a z kameňov si porobili múriky okolo viníc. [A. Chudoba]
2. ▶ úzky, obyč. cementový al. dláždený priestor pozdĺž steny (vidieckeho) domu, chránený strechou, podstienok, podstienka: m. z naukladaných kameňov; opraviť betónový m.; neseď na múriku v takej zime!


múr múru/múra L múre pl. N múry m. ⟨nem. ‹ lat.⟩ 1. ▶ zvislá, najčastejšie nosná konštrukcia postavená z kusového staviva (tehlového, kvádrového, kamenného muriva) al. vyformovaná z betónovej zmesi, murovaná stena: betónový, kamenný m.; m. z tehál, prírodného kameňa; hrubé múry kostola; poškodenie nosných múrov budovy po zemetrasení; postaviť, zbúrať, zrúcať m.; ťahať, dvíhať múry budovaním, stavaním zvyšovať stavbu; podoprieť múry doskami; zatepliť obvodové múry budovy; v dome sú mokré múry; ošarpané múry a špina svedčili o dlhodobej neobývanosti chalupy; po požiari zostali z domu iba holé múry; Staré múry divadla a hradieb ožili pod mesiacom fantastickými tieňmi. [Š. Žáry]; V múroch domu sa postupne objavovali trhliny, praskala i podlaha, rám dverí či betón pri vchode. [VNK 2001]stav., ban. oporný múr kamenný al. betónový múr zabraňujúci zosýpaniu sypkých zemín; stav. dutý múr múr so vzduchovou výplňou medzi zvislými plochami, stenami; kyklopský múr múr stavaný z veľkých nepravidelných, hrubo opracovaných kusov kameňa; nábrežný múr (v intravilánoch) múr z kameňa al. betónu opevňujúci brehMúr nárekov zvyšok západnej steny Jeruzalemského chrámu, posvätné židovské miesto
2.ohrada postavená z tehál, kameňa a pod., murovaný plot, opevnenie; murované opevnenie okolo stredovekých sídel: obranný m.; diera v múre; zrúcanina hradného múru so zvyškami cimburia; vysoké múry pevnosti; mesto je obohnané hrubými múrmi; hradisko bolo opevnené kamenným múrom; preliezať cez m.; popri múroch boli vysadené ruže; deti si postavili m. z kníh; vysoký m. oddeľoval dvor od ulice; pochovali ho pri múre cintorína; Tie výkriky sa trieštili na palácových múroch ani vlny rozbúreného mora, ani veľké rozbesnené vlny, ktoré sa neutíšia, kým všetko nezmetú. [J. Lenčo]Berlínsky múr v r. 1961 – 1989 rozdeľujúci Berlín na západnú a východnú časť, symbol studenej vojny a rozdelenia Nemecka i celej Európy na západný (demokratický s trhovým hospodárstvom) a východný (socialistický) blok; Čínsky múr stará ochranná hradba v severnej Číne, najväčšia architektonická pamiatka na svete, ↗ i fraz.; Múr komunardov pomník postavený na pamiatku komunardov popravených počas Parížskej komúny v r. 1871
3. (obyč. v spojení s nezhodným prívlastkom) expr. al. kniž. ▶ neželateľná, obyč. nehmotná prekážka brániaca niečomu vo voľnom prechode, bariéra: m. ostýchavosti; narážať na m. egocentrizmu; postaviť m. zlu; zbúrať m. odlúčenia; prelomiť múry ľahostajnosti, izolácie, nedôvery prekonať, zdolať ľahostajnosť, izoláciu, nedôveru; Nevidím do toho, čo prežívaš, keď si sa ohradila múrom, aby ti do tvojho tajomstva nik nenazrel. [J. Sedlák]
4. šport. profes. ▶ (vo futbale) obranná stena z hráčov postavených blízko seba, aby prekazili súperovu strelu pri priamom al. nepriamom kope na bránu: tréningový m. slúžiaci na nacvičovanie priamych kopov; postaviť, prestreliť m.; obstreliť múr obísť prekážku vytvorenú z tiel protihráčov; strelu z priameho kopu zblokoval štvorčlenný m.; protihráčov priamy kop sa odrazil od múra; hráč z 22 metrov poslal loptu ponad m. k vzdialenejšej žrdi
fraz. ísť ako baran proti múru tvrdohlavo presadzovať svoj názor, konať nerozumne, bez ohľadu na celkovú situáciu; stáť ako múr pevne stáť; byť/žiť [zatvorený] medzi štyrmi múrmi al. zatvoriť sa medzi štyri múry byť, žiť osamote, vyhýbať sa spoločnosti; byť/žiť zavretý medzi múrmi [kláštora, školy] žiť v danom priestore, v danej budove istý čas; čínsky múr neprekonateľná prekážka spôsobujúca izoláciu; ísť hlavou proti múru konať nerozvážne, chcieť premôcť neprekonateľné prekážky; [kričať, spievať,] až sa múry trasú/otriasajú kričať, spievať a pod. s veľkou intenzitou al. silou; múry padajú na niekoho niekto pociťuje veľkú osamelosť; múry podopierať nič nerobiť, postávať, ponevierať sa; niečo sa odohráva/deje za múrmi [školy, kláštora, divadla, domu, kasární, väzenia, nemocnice, paláca] niečo prebieha v danej budove; postaviť niekoho k múru dať zastreliť niekoho; tlačiť/pritlačiť/tisnúť/pritisnúť niekoho k múru robiť, urobiť nátlak na niekoho, nútiť, prinútiť niekoho k istému činu, ktorý odmieta urobiť; expr. tĺcť si/otĺkať si hlavu o múr zúfať nad niečím, banovať za niečím; vytvoriť okolo seba hrubý múr a) byť neprístupný b) uzavrieť sa do seba ◘ parem. hlavou múr neprebiješ/neprerazíš je zbytočné plytvať silami pri prekonávaní neprekonateľných prekážok
zdrob. k 2múrik; múriček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. zried.: sedieť na múričku; múrisko -ka múrisk s., v sg. i m. zvel.: vysokánske hradné m.; hrubizné kamenné múriská; vo výhľade im prekážal veľký plot a poriadny m.

múrik p. podstienok


podstienok úzky, obyč. dláždený priestor pozdĺž steny domu chránený strechou • podstienkapodsteniepodstenamúrik: ženy vysedávajú na podstienku, na podstienke, na podstení

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

múrik, -a m.

1. nižší murovaný al. kamenný plot, ohrada: Na jednom mieste múrik, čo bol ohradou dvora, nebol cele rozvalený. (Fig.)

2. výstupok steny pri peci al. pri sporáku staršieho typu: Prešla k sporáku, kde mala na múriku črepničku. (Tim.)

3. vyvýšený chodník tesne pri dedinskom dome (na strane do dvora): Dvere na chalupe odrazu zavŕzgali a na múrik vyšiel starík. (Pláv.);

múriček, -čka m. zdrob. expr.

múrik m.
1. malý múr (ako opora, ohrada ap.): Tá zen sa furt šuďela dolu, tak son postaveu̯ múrik f posrietku viňici (Pukanec LVI); Vimuruvav sa múrig a na to sa dali puntové hradi (V. Maňa VRB); Videl som ho bežet poza múrik (Rochovce ROŽ); Teraz už hradza i z murikami (Dl. Lúka BAR)
2. podstienok: Je zima, nesedz na tem múriku (V. Rovné BYT)
3. prípecok: V zime zme si raďi posadaľi na múrik (Pukanec LVI); Na muriku śe trime uvarene jedzeňe (Studenec LVO); Śedzela na muriku, ma mašiňe a parala pire (Hažín SOB)

múrik
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) múrik
G (bez) múrika
D (k) múriku
A (vidím) múrik
L (o) múriku
I (s) múrikom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) múriky
G (bez) múrikov
D (k) múrikom
A (vidím) múriky
L (o) múrikoch
I (s) múrikmi
oči, zmizla za múrikom yeux, disparut derrière le mur

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu