Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

múdry príd. obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci potrebné vedomosti; svedčiaci o týchto vlastnostiach; op. sprostý, hlúpy: m. človek, m-a staroba; m-a rada, reč, m. postoj

● m. ako Šalamún veľmi; nie som z toho m. nerozumiem tomu; m-ejší ustúpi; ráno je m-ejšie ako večer;

múdro prísl.: m. odpovedať;

múdrosť -i ž.

1. vlastnosť múdreho: m. rodičov; → zuby m-i

2. súhrn vedomostí, poznatkov: životná, ľudová m.; iron. nechaj si svoje m-i!

● expr. myslí si, že všetku m. (sveta) pojedol je namyslený

múdro 2. st. -rejšie prísl.

múdro 2. st. -rejšie prísl. ▶ múdrym, rozumným spôsobom, využívajúc rozumové schopnosti, vedomosti, skúsenosti al. rozvahu; pôsobiac takto; charakteristicky pre múdreho človeka; syn. rozumne, rozvážne; op. hlúpo: m. hovoriť, odpovedať; m. a spravodlivo vládnuť; m. si počínať; m. sa tváriť; toto si m. vymyslel a) dobre si si s niečím poradil b) iron. išiel si na to zle, nič si nevyriešil; Usúdili, že najmúdrejšie urobia, ak uzavrú s prišelcami mier. [V. Krupa]; Humor je filozofia, ktorá pomáha múdro žiť a konštruktívne myslieť. [Š. Luby]

múdro p. múdry

múdry, 2. st. múdrejší príd.

1. majúci veľké rozumové schopnosti, majúci bohaté vedomosti, znalosti, skúsenosti, bystrý, rozumný, rozvážny: m-e dieťa, m. človek, m. starec

● m. ako Šalamún často iron. veľmi; robiť sa m-ym predstierať vedomosti, skúsenosti; m. sa nik nenarodí (prísl.) múdrosť treba získať učením, skúsenosťou; múdrejší ustúpi (prísl.) rozumný človek sa zbytočne neháda; to je m-a hlava! rozumný človek; z toho nie som m., nebudem múdrejší nerozumiem tomu, nechápem to; Vajce chce byť múdrejšie od sliepky mladý a neskúsený chce poučovať staršieho, skúsenejšieho; múdry, premúdry expr. veľmi múdry;

2. obsahujúci múdrosť, svedčiaci o múdrosti: m. nápad, m-a rada, m-é slová; m-e čelo, m-e oči; považovať niečo za m-e za rozumné, užitočné

● hovor. strúha m-u tvár chce robiť dojem, že niečomu rozumie; nie je s ním m-a reč nedá sa s ním dohodnúť, dohovoriť; to je m-a reč vyjadrenie súhlasu; povedať m-e slovo niečo rozumného;

múdro prísl.: m. hovoriť, konať

múdre, múdro p. múdry

múdry príd.
1. csl obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci veľa vedomostí: Tag ľiečiľi múdri ľuďa̋ (Žaškov DK); Ňeska e sved veľmej múdre (Čelovce MK); A ten_ej ďetko, to boli hrube múdrí človek (Lapáš NIT); Až on je tak múdrí, ke_to uhodeu̯ (Brodské SKA); Tod buu̯ najmudrejši medži ňima (Sobrance)
L. múdrá žena (Brestovec MYJ) - ktorá pomáhala pôrodnej asistentke pri pôrode; múdrá hlava (Slov. Grob MOD) - kypriaci prášok do pečiva
F. mudri jak Šalamun (Dl. Lúka BAR), mudri jag abľegat (Markušovce SNV) - veľmi múdry; múdra ako Šalamúnova pľundra (Pukanec LVI) - hlúpa; múdrí sa ňig ňenaroďiu̯ (Rim. Píla RS) - všetko nemožno vedieť; Mudremu ňeraj, glupemu śe ňeśmej (Ostrovany SAB) - vždy konaj rozvážne; ľepšie z múdrim straťiď jäko z hlúpim nájsť (Krivá DK) - vždy je lepšie stýkať sa s rozumným človekom; vajco sce bid múdrejšé jako sliépka (Bošáca TRČ) - mladý a neskúsený chce poúčať staršieho; múdréší ustúpí (Ratková REV) - rozumný človek spor nepredlžuje
2. svedčiaci o múdrosti; obsahujúci užitočné poznatky: Povedz uš koňečne múdrva slovo! (Ratková REV); Ten sa v živoťe múdrich kňíh voľačo načítau̯! (Ležiachov MAR)
3. chytrý, dôvtipný, prefíkaný: Bou̯ to cigáň ot kosťi múdri (Slov. Pravno MAR); Aľe bi si ti bola múdra! (Blatnica MAR); Óm (kocúr) bóv múdrejší jag já, no tag mi chitav holubóv (Bučany HLO)
4. v dvojslovnom názve liečivej rastliny: múdra zuska (Motyčky BB) - bot. hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys); múdro i múdre prísl. k 2: Múdro him raďiu, aľe ho ňepočúvľi (Karlová MAR); Múdre si mu pódal (Kameňany REV)