múdre, múdro p. múdry
múdry príd. 1. csl obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci veľa vedomostí: Tag ľiečiľi múdri ľuďa̋ (Žaškov DK); Ňeska e sved veľmej múdre (Čelovce MK); A ten_ej ďetko, to boli hrube múdrí človek (Lapáš NIT); Až on je tak múdrí, ke_to uhodeu̯ (Brodské SKA); Tod buu̯ najmudrejši medži ňima (Sobrance) L. múdrá žena (Brestovec MYJ) - ktorá pomáhala pôrodnej asistentke pri pôrode; múdrá hlava (Slov. Grob MOD) - kypriaci prášok do pečiva F. mudri jak Šalamun (Dl. Lúka BAR), mudri jag abľegat (Markušovce SNV) - veľmi múdry; múdra ako Šalamúnova pľundra (Pukanec LVI) - hlúpa; múdrí sa ňig ňenaroďiu̯ (Rim. Píla RS) - všetko nemožno vedieť; Mudremu ňeraj, glupemu śe ňeśmej (Ostrovany SAB) - vždy konaj rozvážne; ľepšie z múdrim straťiď jäko z hlúpim nájsť (Krivá DK) - vždy je lepšie stýkať sa s rozumným človekom; vajco sce bid múdrejšé jako sliépka (Bošáca TRČ) - mladý a neskúsený chce poúčať staršieho; múdréší ustúpí (Ratková REV) - rozumný človek spor nepredlžuje 2. svedčiaci o múdrosti; obsahujúci užitočné poznatky: Povedz uš koňečne múdrva slovo! (Ratková REV); Ten sa v živoťe múdrich kňíh voľačo načítau̯! (Ležiachov MAR) 3. chytrý, dôvtipný, prefíkaný: Bou̯ to cigáň ot kosťi múdri (Slov. Pravno MAR); Aľe bi si ti bola múdra! (Blatnica MAR); Óm (kocúr) bóv múdrejší jag já, no tag mi chitav holubóv (Bučany HLO) 4. v dvojslovnom názve liečivej rastliny: múdra zuska (Motyčky BB) - bot. hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys); múdro i múdre prísl. k 2: Múdro him raďiu, aľe ho ňepočúvľi (Karlová MAR); Múdre si mu pódal (Kameňany REV)