mínometný -ná -né príd. voj. ▶ súvisiaci s mínometom, zbraňou na vystreľovanie mín, súvisiaci s mínometníkom: mínometná paľba; m. granát; mínometné družstvo pozostávajúce z vojakov obsluhujúcich mínomety; mínometné hniezdo miesto, kde je umiestnený mínomet; mínometná obsluha; terč mínometného útoku; vystreliť, odpáliť dva mínometné náboje; zasiahnuť mínometné postavenie nepriateľa; On sám predminulého dňa vyviazol z nemeckého delostreleckého a mínometného prepadu iba zázrakom. [P. Hajdúk]; Mínometná a granátová smršť stíchla, nepriateľ ustupoval alebo sa pripravoval na ešte úpornejšiu obranu. [P. Andruška]