mínomet -u m. zbraň na vystreľovanie mín;
mínometný príd.: m-á paľba
mínomet -tu pl. N -ty m.
mínomet -tu pl. N -ty m. voj. ▶ delostrelecká hlavňová zbraň vystreľujúca míny po strmej dráhe letu: ľahký, ťažký m.; ťahaný, samohybný m.; pechotný m.; hlaveň mínometu; dostrel mínometu; munícia do mínometov; ostreľovať nepriateľské postavenie mínometmi; obsluhovať, nabíjať m.; mínomety spustili paľbu; Neskôr jej rozprával, ako sa modlieval on, keď Nemci pálili z mínometov do kopca, kde boli zakopaní povstalci. [B. Šikula]
mínomet -u m. ‹f + sl› voj. zbraň na vrhanie mín;
mínomet, -u m. druh zbrane, ktorá vystreľuje míny: ľahký, ťažký m.;
mínometný príd.: m-á paľba z mínometov