mätka ž. (miatka) i v spoj. voňavá lúčna rastlina a. bot. mäta pieporná (Mentha piperita): Metka tiš dobra ot bruchaboľeňa (Torysa SAB); metka (V. Straciny MK) L. krutá miatka (Brezovica TRS) b. bot. mäta dlholistá (Mentha longifolia): metka (Nandraž REV)
miatka p. mätka
mäta, mätka [mä-, me-, ma-], menta ž bot rastlina z rodu Mentha: wezmy rogownik, mátiku (!) (RT 17. st); uwar mjatku z mlikem (RO 18. st); mentha: metka (PR 18. st); nech se wary bukwica, menta a božj drewko (NN 18. st) L. m. záhradná a. m. klasnatá M. spicata: wezmy zahradnj mátku, aquilegiae, každeho 4 lothy (RT 17. st); b. rimbaba obyčajná Pyrethrum parthenium: mata zahradny, giny gy gmenugy bylinu matky božey (HL 17. st); mata konska gest gedna lesny, druha potočny (HL 17. st) m. sivá M. pulegium; mentha aquatica: wodny meta (LF 1791) m. vodná M. aquatica; anebo tepleho prirozenj (rastliny) gsau, gako plana matka dušovka roľná Acinos arvensis; zahradnye (rastliny) gsu rimbaba, strakata matka (KoB 1666) m. klasnatá M. spicata; -ový príd: wune matowa (MT 17. st); wuotka metowa (LR3 18. st)