mávať2 -a nedok. kývať: m. (na niekoho, niekomu) rukou, šatkou, klobúkom, m. na rozlúčku; m. krídlami trepotať;
pren. expr. m-a ním puberta zmieta;
dok. mávnuť -e -u -vol: m. nad niečím rukou i fraz. a) rezignovať b) zľahčiť niečo
mávnuť -vne -vnu -vni! -vol -vla -vnuc -vnutie dok.
mávať2 -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (čím; ø; komu; na koho) ▶ pohybovať vo vzduchu niečím al. zdvihnutou rukou zhora nadol al. z jednej strany na druhú a tým dávať znamenie al. sa zdraviť; syn. kývať: m. rukou na rozlúčku; m. klobúkom na privítanie; m. z okna, z balkóna; výpravca už máva na odchod; politici mávajú davom z tribúny; rodičia nám mávali z vlaku; mával na suseda, aby ho počkal; povstalci mávali bielou zástavou na znak kapitulácie; vítať známu osobnosť mávaním a tlieskaním 2. (čím) ▶ robiť prudké pohyby rukou (aj nejakým predmetom), oháňať sa: m. mečom nad hlavou; máva rukami okolo seba; zúrivo mi mával papiermi pred očami; demonštranti mávali zaťatými päsťami; Mám ho, kapra Fiškusa! - víťazoslávne mával plným podberákom. [J. Balco] 3. (čím) ▶ pohybovať krídlami vo vzduchu (dlhší čas) zhora nadol a týmto spôsobom sa udržiavať vo vzduchu, lietať al. postupovať vpred: holub, motýľ máva krídlami; sliepky mávaním krídel rozvirujú prach ▷ dok. ↗ zamávať, k 1 i ↗ mávnuť
mávnuť -vne -vnu -vni! -vol -vla -vnuc -vnutie dok. 1. (čím; komu; na koho) ▶ pohnúť vo vzduchu niečím al. zdvihnutou rukou zhora nadol al. z jednej strany na druhú a tým dať znamenie al. sa pozdraviť, zamávať: posledný raz m. šatkou, vreckovkou; mávla mu na rozlúčku; hostia mávli na čašníčku; Pri recepcii sme si vymenili vizitky a mávli na pozdrav. [LT 1998] 2. (čím) ▶ urobiť prudký pohyb rukou (aj s nejakým predmetom): m. rukou ↗ i fraz.; rytier mávol šabľou; kúzelník mávol kúzelníckou paličkou a vytiahol zajaca z klobúka ◘ fraz. akoby mávnutím čarovného prútika náhle, razom, prekvapujúco rýchlo a ľahko; mávnuť rukou nad niekým, nad niečím a) s pohŕdaním niekoho, niečo odmietnuť b) nebrať niekoho, niečo vážne ▷ nedok. k 1 ↗ mávať2
kývnuť urobiť pohyb (obyč. časťou tela) na vyjadrenie niečoho • pokývať • pokývnuť • zakývať • zried. zakývnuť: kývla, prikývla, zakývala hlavou na pozdrav • expr. zakyvkať • mávnuť: ustato mávol rukou • pohodiť • hodiť (prudko): vzdorne pohodila, hodila hlavou, plecom • expr. šmahnúť: do prázdna šmahol rukou • expr. zalengať (niečím zaveseným) • zatrepať • zamávať: zatrepala, zamávala šatkou na privítanie • trocha expr. zakyvotať: vetrík zakyvotal belasými zvončekmi • expr. zašermovať (urobiť pohyb ako pri šermovaní): zašermovať rukami • kniž. pokynúť (dať pokyn): pokynul im, aby vstúpili • prikývať • prikývnuť (kývnutím vyjadriť súhlas): na všetko súhlasne kývol, prikývol
mávnuť p. kývnuť
mávať1, -a, -ajú nedok. (čím) pohybovať v rozličných smeroch, kývať: m. rukami, šatkou, zástavou, klobúkom; m. mečom rozháňať sa: vták, hmyz máva krídlami trepoce;
dok. zamávať, mávnuť
mávnuť, -ne, -nu, -vol dok. (čím) pohnúť niečím zhora nadol al. z jednej strany na druhú, kývnuť: m. šatkou, klobúkom; bás. m. peruťami (Roy) zatrepať krídlami
● na všetko m. rukou o ľahostajnom, pohŕdavom, pasívnom správaní sa niekoho
mávnuť dok. kývnuť niečím: Znachora mávél rukú a hovorí... (Bzince p. Jav. NMV)