Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

mátoha -y -toh ž. strašidlo (význ. 1): báť sa m-y;

pren. expr. ty m. (stará)! nadávka

expr.: chodiť ako m. neprítomne; bledý ako m. veľmi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mátoha ‑y ‑toh ž.

mátoha -hy mátoh ž.

mátoha -hy mátoh ž. 1. ▶ nadprirodzená tajomná netelesná bytosť, ktorá straší, strašidlo, duch (v poverách, rozprávkach): báť sa mátoh; veriť v mátohy; strašiť deti mátohami; zdalo sa mu, že vidí mátohu; z hmly sa vynárajú siluety vrchov ako strašidelné mátohy
2. expr.človek s čudným, neobvyklým výzorom, s nejasnými, ťažko rozpoznateľnými črtami: vliekla sa k nemu akási m.; Kde si sa tu vzala, ty mátoha! - kričala na ňu macocha a s varechou v ruke mlátila ju hlava-nehlava. [V. Šikula]; Pod násypom vyliezalo z auta a tmy sedem čudesných mátoh. [J. Čomaj]
fraz. expr. bledý ako mátoha veľmi bledý; byť/vyzerať ako mátoha a) byť duševne al. fyzicky ochabnutý b) mať chorobný vzhľad, byť chorý; expr. chodiť ako mátoha a) byť apatický, duchom neprítomný, neprejavovať o nič záujem b) pohybovať sa veľmi ticho, nečujne c) byť unavený, nevládať nič robiť

duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duchdžin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátohastrašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchumyseľmyšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkachduša: nepokojná dušavnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútrikniž. psychakniž. zried. psyché

3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchomnadanievlohytalent: mať básnický talent, básnického ducha

4. duševné vlastnosti: byť veselého duchazaloženie: svojím založením je pesimistapovaha: mierna povahaletora: flegmatická letora

5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch dobyrázcharakter: romantický ráz, charakter operyovzdušieatmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstvanálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

7. p. osobnosť 1


mátoha p. strašidlo 1


strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiakmátohapríšeraprízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízrakyčudo: veriť v čudáduch: v zrúcaninách strašia duchoviaexpr.: bobákbubákbobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákomfantómvidinakniž.: fantazmafantazmagóriapren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu

2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohradeplašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastrošpanák: panák v maku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mátoha, -y, -toh ž. strašidlo: báť sa mátoh, veriť v m-y; expr. stará m. nadávka starému človekovi;

pren. prízrak, prelud: m. hladu, vojny

hovor. chodiť ako m. ako bez života; vo všetkom vidieť m-y mať strach zo všetkého

mantoha p. mátoha


mátoha ž. (mantoha)
1. strsl, čiast. zsl, vsl fantáziou vytvorené zjavenie, strašidlo: Ta se nazdali, že to mátoha (Betliar ROŽ); A iba edon čaz mu tá mantoha na grg založila tú kosu (Lešť MK); Nedajboch zahnat sa na mátohu! (Újazd TRČ)
F. hodzi jag nočna matoha (Markušovce SNV), choďí jag mátoha po ťichučki (Bánovce n. Bebr.) - neprítomne; opití človek, hotová mátoha! (Bobrovec LM) - je ako strašidlo
2. expr. nadávka túlajúcemu sa (popletenému) človeku: Ďe si bou̯, ti mátoha?! (Okoličné LM); Ti mátoha edná, naš si jé to dal! (Šivetice REV)

mátoha ž strašidlo: negaka mátoha a strassidlo (VP 1764); wprostred widi strassliwe larwy, pekelne potwori a matohi (MK 18. st)

Mátoha_1 Mátoha Mátoha_2 Mátoha
mátoha
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) mátoha
G (bez) mátohy
D (k) mátohe
A (vidím) mátohu
L (o) mátohe
I (s) mátohou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) mátohy
G (bez) mátoh
D (k) mátohám
A (vidím) mátohy
L (o) mátohách
I (s) mátohami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu