mátoha -y -toh ž. strašidlo (význ. 1): báť sa m-y;
pren. expr. ty m. (stará)! nadávka
● expr.: chodiť ako m. neprítomne; bledý ako m. veľmi
mátoha -hy mátoh ž.
mátoha -hy mátoh ž. 1. ▶ nadprirodzená tajomná netelesná bytosť, ktorá straší, strašidlo, duch (v poverách, rozprávkach): báť sa mátoh; veriť v mátohy; strašiť deti mátohami; zdalo sa mu, že vidí mátohu; z hmly sa vynárajú siluety vrchov ako strašidelné mátohy 2. expr. ▶ človek s čudným, neobvyklým výzorom, s nejasnými, ťažko rozpoznateľnými črtami: vliekla sa k nemu akási m.; Kde si sa tu vzala, ty mátoha! - kričala na ňu macocha a s varechou v ruke mlátila ju hlava-nehlava. [V. Šikula]; Pod násypom vyliezalo z auta a tmy sedem čudesných mátoh. [J. Čomaj] ◘ fraz. expr. bledý ako mátoha veľmi bledý; byť/vyzerať ako mátoha a) byť duševne al. fyzicky ochabnutý b) mať chorobný vzhľad, byť chorý; expr. chodiť ako mátoha a) byť apatický, duchom neprítomný, neprejavovať o nič záujem b) pohybovať sa veľmi ticho, nečujne c) byť unavený, nevládať nič robiť
duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)
2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché
3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha
4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora
5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu
6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku
7. p. osobnosť 1
mátoha p. strašidlo 1
strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiak • mátoha • príšera • prízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízraky • čudo: veriť v čudá • duch: v zrúcaninách strašia duchovia • expr.: bobák • bubák • bobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákom • fantóm • vidina • kniž.: fantazma • fantazmagória • pren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu
2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohrade • plašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastroš • panák: panák v maku
mátoha, -y, -toh ž. strašidlo: báť sa mátoh, veriť v m-y; expr. stará m. nadávka starému človekovi;
pren. prízrak, prelud: m. hladu, vojny
● hovor. chodiť ako m. ako bez života; vo všetkom vidieť m-y mať strach zo všetkého
mantoha p. mátoha
mátoha ž. (mantoha) 1. strsl, čiast. zsl, vsl fantáziou vytvorené zjavenie, strašidlo: Ta se nazdali, že to mátoha (Betliar ROŽ); A iba edon čaz mu tá mantoha na grg založila tú kosu (Lešť MK); Nedajboch zahnat sa na mátohu! (Újazd TRČ) F. hodzi jag nočna matoha (Markušovce SNV), choďí jag mátoha po ťichučki (Bánovce n. Bebr.) - neprítomne; opití človek, hotová mátoha! (Bobrovec LM) - je ako strašidlo 2. expr. nadávka túlajúcemu sa (popletenému) človeku: Ďe si bou̯, ti mátoha?! (Okoličné LM); Ti mátoha edná, naš si jé to dal! (Šivetice REV)
mátoha ž strašidlo: negaka mátoha a strassidlo (VP 1764); wprostred widi strassliwe larwy, pekelne potwori a matohi (MK 18. st)