márnotratný príd. nerozvážne utrácajúci peniaze al. iné hodnoty, op. sporivý: viesť m. život; kniž. m. syn;
márnotratne prísl.: m. rozdávať;
márnotratnosť -i ž.
márnotratnosť -ti ž.
márnotratnosť -ti ž. ▶ ľahkovážne a zbytočné utrácanie peňažných prostriedkov, rozhadzovanie, plytvanie niečím; syn. márnivosť; op. sporivosť: nezmyselná m.; mať sklon k márnotratnosti; m. ho priviedla na mizinu; bohatstvo zvádza k márnotratnosti; vyznačoval sa veľkorysosťou hraničiacou s márnotratnosťou; Vystáť nemôžem tú jej márnotratnosť. Všetko, čo vidí, by chcela mať. [K. Lászlová]
márnotratný príd. ľahkomyseľne, nerozvážne mrhajúci majetok, peniaze (op. sporivý): m-í dedičia, viesť m. život žiť mrhaním majetku a peňazí; pren.: m-á príroda hýrivá; m. v slovách (Fel.) mnohovravný
● bibl. m. syn ktorý premárnil svoj majetok;
pren. o ľahkomyseľnom, márnotratnom mladom človeku;
márnotratne prísl. márnotratnosť, -ti ž. vlastnosť niekoho al. niečoho márnotratného; ľahkomyseľné mrhanie majetku