márnotratný príd. nerozvážne utrácajúci peniaze al. iné hodnoty, op. sporivý: viesť m. život; kniž. m. syn;
márnotratne prísl.: m. rozdávať;
márnotratnosť -i ž.
márnotratný -ná -né 2. st. -nejší príd.
márnotratný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ ľahkovážne a zbytočne utrácajúci peňažné prostriedky; svedčiaci o márnotratnosti; syn. márnivý; op. sporivý: m. dedič; márnotratná rodina; viesť m. život; oddávať sa márnotratnému hýreniu a radovánkam; kráľ sa nechcel vzdať márnotratného prepychu na svojom dvore; m. spôsob života sa mu vypomstil, skončil na mizine; Vieme, že príroda nie je márnotratná, že zbytočne neplytvá. [P. Vilikovský] ◘ fraz. kniž. márnotratný syn mladý človek, ktorý premárnil svoj majetok
hýrivý 1. majúci záľubu v nemiernej zábave, v trovení, rozhadzovaní peňazí; ktorý svedčí o hýrení: hýrivá povaha, hýrivý večer • márnotratný (ľahkovážne utrácajúci peniaze al. iné hodnoty): márnotratné deti • bujný • nespútaný • neviazaný • samopašný • roztopašný (plný výstredností, samopaše, ľubovôle): viesť bujný, nespútaný život; zúčastniť sa na nespútanej, samopašnej zábave • bakchický • bakchantský (pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské oslavy
p. aj ľahkomyseľný, samopašný
2. p. pestrý 1, veselý 2
ľahkomyseľný ktorý koná bez rozvahy al. zodpovednosti; svedčiaci o nedostatku rozvahy al. zodpovednosti (op. uvážlivý) • ľahkovážny: si ľahkomyseľný, ľahkovážny, nestaráš sa o budúcnosť; ľahkovážny skutok • nerozvážny • neuvážený • neuvážlivý (bez uváženia, rozvahy; op. rozvážny): nerozvážny mladík; neuvážený, neuvážlivý risk • nezodpovedný (op. zodpovedný): mať ľahkomyseľný, nezodpovedný prístup k rodičovstvu • expr. ľahtikársky (bezstarostne ľahkomyseľný): viesť ľahtikársky život • hazardný • hazardérsky • riskantný (spojený s istým rizikom): hazardné, hazardérske, riskantné zahrávanie sa so zdravím • hýrivý • márnotratný (ľahkomyseľne utrácajúci): hýrivý, márnotratný mladík • zastar. nevážny: nevážne počínanie (Timrava) • dobrodružný
márnotratný zbytočne, ľahkomyseľne míňajúci peniaze al. iné hodnoty; svedčiaci o takomto prístupe k majetku (op. sporivý) • nešetrný • márnivý: márnotratný, nešetrný syn premárnil celý otcovský majetok; viesť márnotratný, márnivý život • rozšafný • hovor. rozhadzovačný (ktorý rád a ľahkomyseľne míňa, obyč. peniaze): rozšafná, rozhadzovačná manželka • hýrivý (ktorý ľahkomyseľne utráca, obyč. na zábavu): márnotratné, hýrivé dcéry • hovor. zastar. trovný
márnotratný príd. ľahkomyseľne, nerozvážne mrhajúci majetok, peniaze (op. sporivý): m-í dedičia, viesť m. život žiť mrhaním majetku a peňazí; pren.: m-á príroda hýrivá; m. v slovách (Fel.) mnohovravný
● bibl. m. syn ktorý premárnil svoj majetok;
pren. o ľahkomyseľnom, márnotratnom mladom človeku;
márnotratne prísl. márnotratnosť, -ti ž. vlastnosť niekoho al. niečoho márnotratného; ľahkomyseľné mrhanie majetku
márnotratný príd. ľahkomyseľne mrhajúci majetok al. peniaze: Márnotratní šlovek, pri tom se peneze neoptrimú (Nandraž REV)
márnotratný príd ľahkomyseľne, nerozvážne mrhajúci majetok, peniaze: částka dnuov v marnotratných časích nic jiného nepřinesla než strach (RL 1571); cholerikus ma vlastnosti: marnotratny, chitry (GV 1755); prodigus: marnotratny, útratny (KS 1763); Adratus marnotratny wyc gak ssčedri (PT 1778); x. bibl odessel marnotratny syn opustice otca sweho (SQ 1781) ktorý opustil otcovský dom a premrhal majetok; pren o ľahkomyseľnom, márnotratnom človeku: newerná sem dussa, syn marnotrátny (BlR 18. st); -e prísl: vapulat peculium: marnotratňe žige (KS 1763); digaliter: marnotratně (PD 18. st); -osť ž mrhanie majetkom, peniazmi: gsem dlžen pre mú márnotratnost a zlé gazduwány (s. l. 1768); prodigalitas: marnotratnost (PD 18. st)