márnosť -i ž.
1. iba jedn. zbytočnosť, daromnosť, neužitočnosť: m. úsilia, pocit m-i
2. iba jedn. expr. pominuteľnosť, prázdnota: m. pýchy, m. sveta
3. vec nemajúca hodnotu, zbytočnosť, daromnica: kupovať m-i, svetské m-i
● expr. m. šedivá! zvolanie (pri nespokojnosti, údive ap.); vyjsť na m. stať sa zbytočným; dať sa na m. začať žiť hmotným, pominuteľným veciam
márnosť -ti -tí ž.
márnosť cit.
márnosť1 -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť al. stav toho, čomu al. komu chýba zmysel, účel; syn. zbytočnosť, nezmyselnosť: m. pokusov o útek; pochopil m. svojho úsilia, hľadania; Keď si uvedomil márnosť boja, ustúpil. [J. Fekete]; Prepadajú ho pocity ničoty a úzkosti, márnosti a absurdnosti. [L. Ťažký]; Nech by akokoľvek dobre robil, všetko mu iba na zlé, na márnosť vychodí. [J. Balco] 2. iba sg. expr. ▶ vlastnosť toho, čo nemá trvanie, čo je prechodné a pominuteľné, pominuteľnosť: m. ženskej krásy; m. a ničotnosť svetských vecí; tematika pominuteľnosti a márnosti ľudskej existencie 3. ▶ bezvýznamná, bezcenná vec, záležitosť, zbytočnosť, daromnica: zaujímala sa iba o módu a iné ženské márnosti; míňať peniaze na lacné márnosti a bezcennosti; Meniny! Za mojich čias si nikto na takú márnosť nespomenul! [J. Blažková] ◘ fraz. vyjsť na márnosť stať sa zbytočným ◘ parem. márnosť nad márnosť al. všetko je márnosť zbytočnosť a nezmyselnosť pachtenia sa za niečím, lebo všetko sa raz pominie
márnosť2 cit. ▶ zvolanie vyjadrujúce nespokojnosť, údiv a pod.: m., ide búrka!; m., ale rapocú!; m., už len toto nám chýbalo; Márnosť, aká je tá tráva hustá! [V. Šikula]; No márnosť! Ale to tam vyzerá. [L. Ťažký] ◘ fraz. márnosť šedivá! prejav silného citového vzrušenia v nepriaznivej situácii
doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočerta • dofrasa • došľaka • doďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiť • šľaka: šľaka, zase som sa pomýlil • dopekla • dohroma • dokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčí • anciáša • anciáša tvojho • paroma tvojho • paroma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokoj • kýho/kieho elementa/helementa • fraz. expr. ja tvojho elementa/helementa • kýho/kieho čerta • kýho/kieho paroma • kýho/kieho frasa • žart. firnajz • fraz.: sto striel okovaných • tisíc striel okovaných • tristo hrmených • sto hromov • hrom a peklo • bodaj (by) to čert vzal • bodaj (by) to parom uchytil/vzal • bodaj (by) to fras vzal • márnosť šedivá • fraz. expr.: hrom (aby) to pobil • boh (aby) to pobil • hrub.: otca tvojho • otca jeho • boha • boha tvojho • boha jeho • doboha • doriti • fraz. hrub. do psej matere • subšt.: kurnik • kurnik šopa
porov. aj bisťu
2. p. preč 1
márnosť p. ničota 1
ničota 1. stav, postavenie bez dôležitosti, hodnoty • ničotnosť • malosť • bezvýznamnosť • bezcennosť: pocit vlastnej ničoty, malosti, bezvýznamnosti • nedôležitosť • nezávažnosť: teraz sa ukázala nezávažnosť jeho úsilia • márnosť • zbytočnosť • nezmyselnosť • daromnosť: zbytočnosť obete
2. p. prázdnota 1
márnosť, -ti ž.
1. len v j. č. daromnosť, zbytočnosť, neúspešnosť, bezúčelnosť: m. námahy, práce, úsilia;
2. len v j. č. vlastnosť niečoho, čo nemá stáleho trvania, pominuteľnosť: m. sveta, vášní;
3. pominuteľná vec nemajúca trvalej ceny, daromnica: myslieť na m-i; pren. bibl. m-i tohto sveta, m-i svetské o bohatstve a rozkošiach
● vyjsť na m. pominúť sa; dať sa, dávať sa na m. holdovať pôžitkom; doniesť niekoho na m. zničiť, priviesť na mizinu;
4. márnosť!, hovor. i márnosť šedivá! zvolanie vyjadrujúce citové vzrušenie: Ale načo oheň — a just na čistine, toľký okruh — márnosť! — práve na prostriedku. (Pláv.)
márnosť ž. 1. daromnosť, zbytočnosť: Márnoz nad márnosťi, robme, čo sťeme, smrťi aj tag ňevihňeme! (Návojovce TOP) F. márnoz moja! (Ostrovany SAB) - zvolanie vyjadrujúce citové vzrušenie; od marnosci śveta (Závadka SOB) - od nepamäti 2. pominuteľná vec nemajúca trvalú hodnotu, daromnica: Terás fša̋ vidžíš lem samú márnošč (Kameňany REV)
márnosť ž 1. vlastnosť niečoho, čo nemá stále trvanie, pominuteľnosť: vkázala se mi tu přede wssjm marnost chlubenj nasseho (StN 1785) 2. pominuteľná vec nemajúca trvalú hodnotu, zbytočnosť, daromnica: rozkoss panowanj, marnost gest na zemj (BV 1652); dychtili po hodnostech, bohactwj a giných marnostech zemskych (ŽP 1788); x. pren bibl m., m-i tohto sveta, m., m-i svetské: (prílišné šťastie) po swetskeg marnostj pomuže do tesskostj (BV 1652); marnost tohoto sweta (BRATISLAVA 1662 E); (človek) w marnostiach sweta tohoto zahruzeny (WS 18. st); márnosti swetské zanecheg (MaK 1749) F. obrátit sa, ísť, pripadať, vyjsť na m. podliehať, podľahnúť skaze, (z)nivočiť sa, (s)pustnúť: (múry) z nektereg cžastky na marnost se obratily (KRASŇANY 1665); mladosť moga, mladost wissla mi na marnost (KC 1791); geg statky toliko na márnost prypadagj; statek geho na marnost yssel (PUKANEC 1798; 18. st); x. náb m. nad m-i a všetko (je) m. pozemský život nemá zmysel: vanitas vanitatum et omnia vanitas: márnost nad márnosti a wssecko márnost (SRo 1766) 3. holdovanie pominuteľným, zbytočným veciam: do žadneg marnostj wice se neodda (STARHRAD 1685) nebude už pôzitkárom; sama marnost a zahalka tu panuge (MS 1758); kterj nosá pásky z nitj čistých, z marnosti se wyzrazugu (PrV 1767); milugete márnost a hladáte lež (BlR 18. st)