márnomyseľný príd. preceňujúci svoje prednosti, márnivý, samoľúby; svedčiaci o tom: m-é dievča; m-á povaha;
márnomyseľne prísl.;
márnomyseľnosť -i ž.
márnomyseľnosť -ti ž.
márnomyseľnosť -ti ž. ▶ neprimerané hodnotenie seba samého spojené s očakávaním obdivu a pochvaly, márnivosť; syn. samoľúbosť: ženská m.; urazená m.; dotknúť sa niečej márnomyseľnosti; krotiť sa v prejavoch márnomyseľnosti; pozornosť žien lichotila jeho márnomyseľnosti; Cítil sa v manželstve neuznaný, zakomplexovaný, pokorený vo svojej mužskej márnomyseľnosti. [Ľ. Jurík]; Každé slovo mu príjemne roznecuje mladoautorskú márnomyseľnosť. [J. Lenčo]
povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť
pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosť • povýšenectvo • namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div nepraskne • márnomyseľnosť • márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosť • samoľúbosť: urazená samoľúbosť • pyšnosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo
2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosť • sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodiny • ozdoba: budova je ozdobou mesta
3. p. sebavedomie
márnomyseľný príd. preceňujúci vlastné prednosti, veľa si namýšľajúci, márnivý: m-á žena, m-á samoľúbosť;
márnonyseľne prísl.;
márnomyseľnosť, -ti ž.: dievčenská m.