márnivý príd.
1. márnomyseľný, samoľúby; svedčiaci o tom: m-á na svoju krásu; m-é myšlienky
2. márnotratný;
márnivo prísl.;
márnivosť -i ž.: ženská m.
márnivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
márnivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. ▶ nekriticky zameraný na svoje vlastné, obyč. fyzické prednosti a prehnane dbajúci o svoj zovňajšok, domýšľavý; svedčiaci o tom; syn. márnomyseľný: márnivá a koketná žena; byť posadnutý márnivou túžbou po sláve; pochvala lichotí jeho márnivej ctižiadostivosti; bol to veľmi m. človek; patril medzi najmárnivejších a najmárnotratnejších egyptských kráľov 2. ▶ vyžadujúci si zbytočne vysoké náklady, rozhadzovačný; svedčiaci o márnivosti, o ľahkomyseľnom plytvaní; syn. márnotratný: viesť m. život plný dlhov; potrpieť si na m. prepych; Rimania pokladali pyramídy za prejav márnivej pýchy faraónov; nič nie je márnivejšie ako móda
márnivý 1. p. márnomyseľný, samoľúby 2. p. márnotratný
márnomyseľný zbytočne preceňujúci svoje prednosti • márnivý: márnomyseľná, márnivá krásavica • samoľúby (nekriticky márnomyseľný): márnomyseľná, samoľúba povaha • pyšný • namyslený • expr.: nafúkaný • nadutý: pyšný, namyslený mládenec; byť nafúkaný, nadutý na svoju krásu • nespráv. ješitný
márnotratný zbytočne, ľahkomyseľne míňajúci peniaze al. iné hodnoty; svedčiaci o takomto prístupe k majetku (op. sporivý) • nešetrný • márnivý: márnotratný, nešetrný syn premárnil celý otcovský majetok; viesť márnotratný, márnivý život • rozšafný • hovor. rozhadzovačný (ktorý rád a ľahkomyseľne míňa, obyč. peniaze): rozšafná, rozhadzovačná manželka • hýrivý (ktorý ľahkomyseľne utráca, obyč. na zábavu): márnotratné, hýrivé dcéry • hovor. zastar. trovný
samoľúby obdivujúci sám seba, nekriticky spokojný so sebou; svedčiaci o tom: samoľúby človek; obzerať sa v zrkadle samoľúbym pohľadom • márnivý • márnomyseľný (preceňujúci vlastné prednosti; svedčiaci o tom): dievča je márnivé, márnomyseľné; oddávať sa márnivým, márnomyseľným myšlienkam • namyslený (veľmi sebavedomý, vysoko sa hodnotiaci): je namyslený na svoje úspechy • zastar.: samoľúbivý • samospokojný: byť samoľúbivý; samospokojný úsmev (Timrava) • domýšľavý: ženy bývajú domýšľavé • nespráv. ješitný
p. aj namyslený
svetácky 1. obyč. pejor. ktorý má rád svetské pôžitky, búrlivý spoločenský život; ktorý neuznáva spoločenské obmedzenia, konvencie (o človeku); svedčiaci o tom • bohémsky: na oslavu prišli aj jeho svetácki, bohémski priatelia • pejor. bonvivánsky (typický pre ľahkovážneho pôžitkára): bonvivánska povaha • nespútaný • uvoľnený • voľný: nespútaný, uvoľnený, voľný život • hýrivý • márnivý • niž. hovor. flamenderský (ktorý rád hýri, rozhadzuje): hýriví, márniví umelci • svetský: svetský človek (op. duchovný, uzavretý) • rušný • búrlivý (o živote)
p. aj pôžitkársky
2. obyč. pejor. ktorý je charakteristický pre vyššiu spoločnosť, veľký svet • veľkosvetský • veľkopanský: svetácke, veľkosvetské prostredie; veľkopanské spôsoby • kniž. mondénny: mondénna dáma • kniž. nonšalantný (vedome nedbalý): nonšalantné správanie, gestá
1. preceňujúci vlastné prednosti, márnomyseľný, samoľúby: m-á kráska; m-é túžby, myšlienky;
2. zried. rozhadzujúci majetok a peniaze, márnotratný (Hviezd.); pren. m-á jar (Heč.) hýriaca farbami;
márnivosť, -ti ž.
1. márnomyseľnosť, samoľúbosť;
2. zried. márnotratnosť
márnivý príd. 1. márnomyseľný, samoľúby: To je len márnivý šlovek! (Kameňany REV) 2. Aľe naši páňi buľi aj trocha márňiví (Čimhová TRS)