márny príd.
1. zbytočne vynaložený, daromný, zbytočný: m-a robota, námaha, obeť, túžba; hovor. to je m-e to tak musí byť
2. expr. bezcenný, prázdny; pominuteľný: m-a pýcha, m-e peniaze
● expr.: (rozbiť) na m-e kúsky, kusy celkom; m-a sláva nedá sa nič robiť;
márne prísl. k 1: m. prosiť
márne 2. st. -nejšie prísl.
márne 2. st. -nejšie prísl. ▶ bez dosiahnutia očakávaného výsledku, cieľa, úžitku; syn. darmo, zbytočne, nadarmo: m. prosiť; m. hľadať odpoveď; m. ponúkať pomoc; m. čakať na návrat svojich blízkych; m. sa vypytovať na cestu; m. sa tešil, že ju prekvapí; Ozval sa tuhý potlesk, sudca márne zvonil, márne čosi kričal, potom sa vzdal a odovzdane čakal, kým sa obecenstvo utíši. [L. Mňačko]; Adam čoraz častejšie a márnejšie hľadá veci, ktoré niekde odložil alebo založil. [D. Dušek]
márne p. zbytočne, nadarmo 1, naprázdno
nadarmo 1. bez hmotného al. iného prospechu ako výsledku istého úsilia, činnosti a pod.; bez úžitku • darmo • zbytočne • márne: nadarmo, darmo sa ponáhľal, vlak mu aj tak ušiel; zbytočne, márne mu dohovárali, ani tak neposlúchol • daromne • podaromne • hovor. podaromky • zried. nadaromne: daromne, podaromne sa vybrali do mesta; podaromky, nadaromne si budeme podrážky v cudzom meste drať • hovor. nadaromnicu • expr.: podaromnici • nemilobohu: nadarmo, nadaromnicu stráca čas podrobným vysvetľovaním; podaromnici, nemilobohu míňa peniaze na žreby • bezúčelne • neúčelne • neužitočne • jalovo: dnešný deň sme neprežili bezúčelne, neúčelne, neužitočne • bezvýsledne • neúspešne • bezúspešne (bez dosiahnutia výsledku): nadarmo, bezvýsledne, neúspešne ho hľadali po celom okolí
2. bez príčiny, bez dôvodu • darmo • bezdôvodne • neodôvodnene: nevypytovali sa nadarmo, darmo, kde je otec; nie bezdôvodne, neodôvodnene ukazovali na ňu prstom
naprázdno bez dosiahnutia cieľa, bez dosiahnutia konkrétneho účinku • nadarmo • bezvýsledne: jeho námaha vyšla naprázdno, nadarmo, bezvýsledne • márne • zbytočne: márne, zbytočne mu dohovárali • neúčinne • zried. bezúčinne • nahlucho, pís. i na hlucho: jeho slová vyznievali neúčinne, nahlucho
zbytočne bez toho, aby to bolo potrebné, aby na to bol dôvod; bez toho, aby sa dosiahol al. mohol dosiahnuť istý osoh, úžitok, výsledok, cieľ a pod. • bezdôvodne • neodôvodnene • neopodstatnene: zbytočne, bezdôvodne sa bojí zostať sám; neodôvodnene, neopodstatnene sa na neho hneváš • bezúčelne • neúčelne • bezcieľne: bezúčelne, neúčelne, bezcieľne vynaložené finančné prostriedky • nepotrebne • zastar. netrebne: nepotrebne, zbytočne zvyšovali výdavky na reklamu • neužitočne • neosožne: neužitočne, neosožne plytvá silami na nepodstatné veci • bezvýsledne • neúspešne • márne: bezvýsledne, neúspešne sa pokúšali zmeniť prijaté rozhodnutie; márne, zbytočne sa usilovať o nápravu • plano • neplodne • jalovo: plano, neplodne, jalovo mudruje nad každou maličkosťou • naplano: nemôže pripustiť, aby žila tak naplano • darmo • daromne • nadarmo • hovor. nadaromnicu: darmo, daromne ho čakali až do polnoci; nadarmo, nadaromnicu strácali čas • podaromne • hovor. podaromky • expr.: podaromnici • nemilobohu: podaromne, podaromky sa usiloval dostať k veliteľovi; podaromnici, nemilobohu míňa ťažko zarobené peniaze • naprázdno: stroje bežia naprázdno, zbytočne
porov. aj zbytočný
1. nadarmo vynaložený, daromný, zbytočný, bezvýsledný: m-a námaha, práca, prosba, nádej; m. pokus, m. boj; m-e úsilie, hľadanie, dohováranie; všetko je m-e bezúčinné, bezvýsledné; hovor. to je m-e o tom škoda hovoriť, tak to musí byť;
2. bezcenný, ničotný, prázdny, planý: m-e zlato, m. peniaz, m. svet; m-a pýcha; m-e snenie (Jégé) neuskutočniteľné; nedostať ani m-ej kvapky ani najmenej; rozbiť niečo na m-e črepy, triesky; roztrhať niečo na m-e kúsky celkom, úplne; soli čo len ako márny mak (Dobš.) štipku
● hovor. m-a sláva už je darmo, je to tak, nedá sa nič robiť;
3. zried. márnivý, márnotratný: dať sa na m-e cesty (Tim.);
márne prísl. k 1: m. sa pokúšať o niečo bez úspechu
márne, márno p. márny
márny príd. 1. daromný, zbytočný, bezvýsledný: Márna tvoja námaha, vojna šetko zňičila (Bobrovec LM); Márná bula tvojä prozba (Kameňany REV); Marne našo namahaňe (Studenec LVO) 2. bezcenný, nepoužiteľný: Poščal som mu mericu reži, a on mi ščiléj vrácil samé márné smeci (Bošáca TRČ) F. posekau̯ to na márne kusi (Mošovce MAR); na marne falatki to potarhala (Dl. Lúka BAR) - úplne, celkom 3. zried. drobný, maličký: Taki calkom marni chlapec (Cejkov TRB); márno i márne prísl. k 1: Uš sa trápi. A šetko márno (Ležiachov MAR); Márno je, už e žito prehráno (Málinec LUČ); Márne sa usiluješ (Bobrovec LM); Kravki daľej slabľi, marňe buľi oceľene, mľečka ňebulo (Kokšov-Bakša KOŠ)
márne p. márny