mágia -ie ž. tajomná moc mágov; čarodejníctvo, kúzelníctvo: čierna, moderná m.;
pren. kniž. m. slova tajomné pôsobenie;
magický príd.: m-é sily; m-á kocka hra založená na kombinatorike farebných plôch kocky;
pren. m. vplyv neodolateľný;
magicky prísl.
mágia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
mágia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr. ‹ irán.⟩ 1. ▶ obrady a úkony späté s vierou v schopnosti človeka pomocou prostriedkov, ktorým sa pripisuje nadprirodzená sila (zaklínania, amulety a pod.), ovplyvňovať iných ľudí, zvieratá, prírodné javy, čarodejníctvo, čarovanie: prírodná m.; m. čísel; prejavy ľudovej mágie; praktiky, prostriedky ľúbostnej mágie; zaoberať sa mágiou; ovládať, používať mágiu; venovať sa mágii a okultným vedám; postupné miznutie starých povier a mágií; domorodci veria rôznym mágiám a čarom; V období staroveku bola už mágia neobyčajne vzácnym umením a snažila sa preniknúť do všetkých tajomstiev života a sveta vôbec. [LT 1998] □ biela mágia využívanie nadprirodzených síl na dobré účely, liečenie, pomoc a ochranu; červená mágia vedomé a cielené využívanie magických postupov na zabezpečenie lásky niekoho iného, mágia lásky; čierna mágia využívanie, uskutočňovanie magických postupov na zlé ciele al. na ovplyvňovanie udalostí v prospech vykonávateľa či objednávateľa 2. ▶ tajomná, neobyčajná, čarovná moc al. neodolateľné pôsobenie: m. básnického slova; Mágiu Paríža zavrel som si do svojej citovej skrýše. [J. Smrek]; [Autor] vťahuje čitateľa do mágie svojho myslenia a fantázie. [InZ 1999]; púťovou atmosférou obostretá mágia sveta kinematografie [Sme 1998]
mágia -ie ž. ‹g < perz› umenie, ktorým sa majú pomocou istých praktík dosiahnuť výsledky nadprirodzenej povahy, kúzelníctvo, čarodejníctvo: biela m. ktorá má pomáhať, liečiť; čierna m. ktorá má škodiť, slúžiaca na vyvolávanie démonov
čary konanie, činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu: veriť v čary • čarodejníctvo • strigônstvo • bosoráctvo • mágia (tajomná moc): moderná mágia • zastar. vražba (Felix)
mágia rozmanité slová a úkony mága vyvolávajúce ilúziu neskutočného al. nadprirodzeného • čarodejníctvo: práca s počítačom nie je mágia, čarodejníctvo • kúzelníctvo • čary
mágia, -ie ž.
1. rozmanité úkony a slová, pomocou ktorých mágovia primitívnych kmeňov a národností chcú uvádzať „nadprirodzené“ sily do služieb človeka (vyvolávanie duchov, liečenie ap.); čarodejníctvo, kúzelníctvo, čarovanie: čierna m. v stredoveku domnelé zaklínanie a vyvolávanie diablov; biela m. umenie predvádzať na pohľad podivuhodné úkazy, ktoré sú v skutočnosti prirodzené a vyžadujú len veľkú zručnosť;
2. čarovné, tajomné pôsobenie: m. básnického slova;
magický príd.
1. súvisiaci s mágiou, kúzelný, čarodejný: m. tanec; m. vzorec slúžiaci pre účely mágie; pren. m-é kruhy druh spoločenskej hry; el. tech. m-é oko zariadenie slúžiace na kontrolu ladenia prijímača; mat. m. štvorec sústava čísel, ktoré i pri vodorovnom i pri zvislom sčítaní dávajú rovnaký súčet;
2. pôsobiaci neodolateľnou silou, nadmieru príťažlivý: mať m-ú moc, m. úsmev; m-á sila hudby; m-é slová rečníka; m-é svetlo mesiaca;