luk -u m. stará strelná zbraň; dnes šport. náčinie: tetiva l-u, vystreliť šíp z l-u; napätý ako l.
luk luku pl. N luky m.
Lukáš -ša pl. N -šovia m. ⟨lat.⟩ ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Luk Luka pl. N Lukovia, Lukino -na pl. N -novia; zdrob. Lukáško, Lukinko -ka pl. N -kovia
luk luku pl. N luky m. ▶ stará strelná zbraň na vystreľovanie šípov, skladajúca sa z pružného oblúka a z napätej tetivy; dnes náčinie na športovú lukostreľbu: tetiva luku; bojovníci vyzbrojení lukmi a šípmi; strieľať z luku; loviť zver klasickým dreveným lukom; na pleci mala prevesený l.; Niektorí napínali luky a chystali sa vystreliť. [V. Krupa]; Vložil som šíp do luku a zamieril. [J. Lenčo] □ šport. kladkový luk, olympijský luk a) moderné zbrane na streľbu šípov b) športové disciplíny v lukostreľbe ◘ fraz. napnúť sa ako luk (o človeku, o tele) vystrieť sa
luk, -u m.
1. strelná zbraň, z ktorej sa strieľa šípmi vyhadzovanými napätou tetivou: napnúť l.; napätý ako l.;
2. archeol. oblúk na spone, ohnutá časť spony;
lukový príd.
luk m. liečivá rastlina s kopijovitými listami s výraznou cesnakovou vôňou, bot. cesnak medvedí (Allium ursinum): Na doktora penazí nebolo, tak sa somárskí kašel liéčel z lukom (Myjava)
luk1 m zbraň na vystreľovanie šípov, kuša: potkal mne Zyd, jmiel ruczniczy zastrczenu podle luku a jel proti mnie (SKALICA 1534); instrumentum bellatorum: luk (PG 1656); smertelyné sztrélki w luk zalosilyi (DŽ 1752)
luk2 m bot cibuľa kuchynská Allium cepa: z luku, ss cesnaku y z ginssich zahradnich wecy semana (LIPTOV 1552 E) P. tpn Lukowystya (Lukovištia 1407 VSO)