lov -u m. stíhanie a chytanie, strieľanie ap. živočíchov: l. rýb; l. zveri poľovačka; l. na medvede, chodiť na l.;
pren. l. na senzácie;
lovný príd.: l-á zver, l-é vtáctvo; l-á oblasť v kt. sa loví
lov lovu pl. N lovy m.
lov lovu pl. N lovy m. 1. ▶ (v praveku) najstarší, v paleolite a mezolite jediný spôsob získavania obživy usmrtením zveri: l. a zber 2. (i na čo) ▶ činnosť zameraná na získavanie zvierat odchytom al. odstrelom kvôli potrave, kožušine al. trofeji, poľovačka: l. zajacov; l. na jeleňa, na medveďa; nezákonný l. rýb; pytliacky l. slonov; zákaz komerčného lovu veľrýb; vhodné podmienky na l.; stanoviť čas lovu na diviaky; ísť, chodiť na l.; živil sa lovom lesnej, kožušinovej zveri; zabezpečovať si potravu lovom □ lovu zdar! poľovnícky pozdrav 3. zried. ▶ korisť získaná na poľovačke, ulovené zviera, úlovok: vzácny l.; pren. colníci mali bohatý l. zadržali veľa pašovaného tovaru 4. ▶ činnosť živočíchov zameraná na získanie potravy: líška sa vybrala na l.; vlky žijú v opustených krajoch a na l. vychádzajú zvyčajne v noci 5. hovor. expr. (i na koho, na čo) ▶ činnosť zameraná na získanie niečoho al. niekoho: l. na módne značky; gymnasta plánuje l. na ďalšie medaily; V kolíske futbalu v Anglicku naďalej trvá lov na talianskych futbalistov. [Sme 1997]; V hre zostalo šesť dievčat a lov na bohatého ženícha pokračuje ďalej. [Pd 2006]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
korisť dobytá al. ulúpená vec, ulovené zviera: vojnová korisť • trofej (víťazná korisť získaná v boji al. na poľovačke): poľovnícka trofej • úlovok (ulovené zviera) • lov • kniž. lup (Jégé) • pren. expr. skalp (v minulosti trofej Indiánov) • obeť: sup sa vrhol na svoju obeť
lov 1. chytanie, strieľanie, lapanie zveri a vtáctva • poľovačka • hon • honba • hovor. poľovka: lov, poľovačka na medvede; pren. expr. lov, poľovačka na ženy
2. p. korisť
lov, -u m.
1. strieľanie, chytanie, lapanie zveri, vtáctva, rýb a pod., poľovačka: ísť, chodiť na l., prísť z l-u, mať dobrý l.;
pren. expr. chytanie, získavanie niekoho, niečoho; chytanie ľudí (napr. políciou);
2. zried. chytená zver, úlovok, korisť: vzácny l.
lov m. 1. úlovok, ulovené zviera: Ná poton tak son za nú (za volavkou) banuvav - je to mój lov, že son si to nedav vipchat (Bučany HLO) 2. stíhanie a chytanie, strieľanie ap. živočíchov: lou (Hor. Lehota DK); lov (Lukáčovce HLO) F. vibrau̯ śe na lou (Vyš. Nemecké SOB) - išiel kradnúť
lov, lovba ž poľovačka, lapanie zveri: yastrab wedle sweho postawu na ptaky k lowbe spusobni byl (H. ZÁTURČIE 1609); venatus: low, hon, hoňeni (KS 1763); (Šalamun ctnosť) nazjwa optimam venturam neglepssym lowem (CS 18. st)
lovba p. lov