lotor -tra m.
1. zlý človek, zločinec, gauner
2. expr. lapaj (význ. 2), galgan, naničhodník: l. lotrovský nadávka;
lotrovský príd.;
lotrovstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k lotor
2. zlý, naničhodný skutok, gaunerstvo;
lotrisko -a s. i m. zvel.
lotor lotra pl. N lotri m.
lotor lotra pl. N lotri m. ⟨nem.⟩ 1. pejor. ▶ kto sa správa a koná nečestne, bezcharakterne; zlý, ničomný, nezodpovedný človek; syn. darebák, gauner, lump: podlý, úlisný l.; l. lotrovský, naničhodný! nadávka; si obyčajný l.; spriahnuť sa s lotrami; čo špekuluje ten prefíkaný l.; naletí každému lotrovi; Bol to diabol, pašerák prvej triedy, nepolapiteľný lotor. [L. Ballek]; Neďaleko stál jeden z tých lakomých lotrov, čo zdierajú chudobu a úbohé siroty. [J. Balco] □ bibl. peleš lotrov (podľa Matúšovho evanjelia) to, čo robia z Jeruzalemského chrámu ako domu modlitby ľudia, ktorí v ňom obchodujú a narúšajú jeho čistotu 2. expr. ▶ samopašný, nezbedný (obyč. mladý) človek, ktorý rád vystrája, vymýšľa pestvá; syn. lapaj, galgan, nezbedník: čo zasa tí lotri nevymysleli; Ktorý lotor to spravil? Nech sa okamžite prizná! [J. Blažková]; Boli ste lotri, ale mal som vás rád! [J. Lenčo] ▷ lotrík -ka pl. N -íkovia/-íci G -kov m. zdrob. zjemn. k 2: už sa na tých mojich lotríkov nehnevám; Plavovlasé dieťa potom pôsobí ako čertovsky prešibaný zlomyseľný lotrík. [Sme 2004]; lotrisko -ka pl. N -ká G -rísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: zaplietol sa s lotriskami; Jedno z ich nespočetných deciek, nezdarné lotrisko, sa neuspokojilo s tým, že sa má ako v raji. [J. Lenčo]
lotor -tra m. ‹n›
1. expr., pejor. zločinec; darebák, zlosyn, ničomník; aj nadávka
2. expr. (aj so zveličením) uličník, lapaj, huncút; galgan
3. bibl. hist. lupič, lúpežník: skončiť medzi l-mi, pren. expr. dostať sa do zlej spoločnosti;
lotrovský príd.: l-é konanie; – l. čin; – banda l-á;
lotrovsky prísl.;
lotrovstvo -a s.
lotor 1. p. zločinec 2. p. naničhodník 3. p. samopašník
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebník • expr.: darebák • lump • lumpák • lotor • špinavec • špina • pejor.: naničhodník • ničomník • nehanblivec • mizerák • smrad • hnusoba • hnusota • hnusák • hnusník • oplan • niktoš • pejor. zried. podlina (Jesenská) • hovor. pejor. gauner • expr. zried.: ohavník • ohavec • odporník • hrub.: sviňa • kurva
samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašník • nezbedník • rozmaznanec • rozpustenec • nezdarník • uličník • expr.: roztatárenec • lotor • zbojník • lagan • galgan • koťuha • čertovo futro • neposedník • lapaj • loptoš • huncút • pochábeľ • šašo • zurvalec • zastar. prostopašník (Škultéty) • pejor. znachor • subšt. štricák
p. aj šibal
zločinec kto sa ťažko previňuje proti právnemu poriadku: chytiť, odsúdiť zločinca • lotor • hovor. pejor. gauner • expr.: lump • pekelník • hovor. kriminálnik (trestaný človek) • kniž. zlosyn • pejor.: hrdlorez (kto vraždí) • gangster (kto prepadáva ľudí) • vyvrheľ (kto je vyradený zo spoločnosti pre svoje nemorálne činy)
p. aj zlodej
lotor, -tra m.
1. zlý človek, ktorý zabíja, zbíja, kradne a pod., zlosyn, zločinec: peleš lotrov (Jes.); Je to naozaj Ondrej, ktorého mučia tí lotri. (Jégé)
2. huncútsky, prefíkaný človek, lapaj, darebák, naničhodník: Lotri naničhodníci! (Ráz.);
lotrovský príd.: l-á banda;
lotrovstvo, -a, -tiev str.
1. zločin, zbojstvo;
2. expr. huncútsky, šibalský kúsok, výčin: vyvádzať l-á;
lotrík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. oslab.;
lotrisko, -a str. i m. zvel.
lotor m. (ľoter) csl pejor. zlý človek, zločinec, gauner; naničhodný, nezodpovedný (mladý) človek, naničhodník: Aľe takému lotrovi, ľebo bou̯ strašní zloďej, ako mu otpovedať? (Polerieka MAR); Lotor prekľiatej hnusnej! (Medovarce KRU); To bou̯ lotor, dobre si o ňom ňepočula (Návojovce TOP); Nadala mu do lotrov (Bánovce n. Bebr.); Jando je lepši, ale Ferdo, to je loter, prvotriedni loter (Riečnica KNM); Susedvo kľukan_e už veľkí loter (Čičmany ŽIL); Ta to su lotrove! (Žakarovce GEL); Taki loter mi tu budze roskazovac! (Petrovany PRE); Taki z ňeho ľoter śe stal (Dl. Lúka BAR) F. loter, co Panu Bohu s križa uceknul (V. Šariš PRE), z Kalvariji ľoter (Dl. Lúka BAR) - zlý, naničhodný človek
lotor [-or, -er, lotr] m nem zločinec, zbojník: (Bystričan, ktorý rozmrhá peniaze) na tele yak lotr a zlodeg ma trestan bity (P. BYSTRICA 1506); dano na pomocz, na toho lotra, kteri mu bil kone ukradel (TRENČÍN 1580); kdy se nawracowaly niektere messcane z Priwize, vpadli su na lotrow osemnaste a tak Daniele Sochora welmi sspatne dorubawsse zabili (RUŽOMBEROK 1605); aby po horach a wrchoch tulagiczich geste nekterych zbognikuw a lotrou zabigali a wikorenili (B. BYSTRICA 1709); hagowčeky spatricze a domniwaicze se ssiff ten zbrognich morskich lotrow naspat utykaly (PeP 1769); lotrov príd privl: přigmiž, Pane, ducha mého, gakozs přigal lotrowého (DA 1751); -kyňa ž: nebo sem sa ay aykzjw s takowymy lotrkjnyamy nesprawowal; pyssete, že by ste mely neyakowu lotrkynu wessczjczu (VIESKA 1563); lotrovský, lotorský, príd: kdy se kaže slowo božy, magj ty, ktery w kostole merkugu, pylne zreny mytj na chor, aby se loterska wec nesprawowala (ŠTÍTNIK 1610) nezbednosť, lotrovstvo; Paluczky Jan s Tomassa Harsanyho dyevkov lotrzky skutek czynil (BYTČA 1634) súložil; dum mug, dum modlitby gest, ale wi učinilj ste geg pelessy lotrowsku (Le 1730); my mnoho razy nasse lotrowske bugne, zlostne telo predstawugeme Panu Ježissowy (VS 1754); lotrovstvo, lotorstvo [-o, -í] s násilný čin lotra, lúpež, súlož ap.: Daniel Kacian žalowal na Mattege strany nahanenj do lotrstwa a zlodegstwa (RUŽOMBEROK 1598); mladenczi se pochwalugu, ze s niou lotorstwo prowozowali (V. ČEPČÍN 1660); gestližeby mlinar postiženy bol w zlodegstwy, w smilstwy anebo w gakemkolwek gjnem lottrowstwy (CA 1759); latrocinium: loterstwj (GrP 1771); lotríček, lotrík dem expr: mnoho gest muzuw krwawich ruk, kterj w sudu malich zlodegkuw, lotriczkuw k smrti priwzwgi (Káz 18. st) bezvýznamných zločincov; latrunculus: lotrik (LD 18. st)