lopata -y -pát ž.
1. ručný nástroj s plochou časťou na naberanie sypkých hmôt: naberať piesok l-ou
2. čo sa tvarom podobá lopate: l. vodného kolesa
● expr. ruky, zuby ako l-y veľké, široké; po(ve)dať po l-e a) veľmi zreteľne b) bez obalu, priamo; expr. → ujsť hrobárovi z l-y;
lopatový príd.;
lopatka -y -tiek ž. zdrob.
1. k lopata: l. na smeti
2. anat. trojramenná plochá kosť na chrbte: trčia mu l-y
3. kuch. pliecko
● položiť niekoho na l-y premôcť;
lopatkový príd.
lopatka -ky -tiek ž. zdrob.
lopata -ty lopát ž. 1. ▶ pracovný nástroj na ručné naberanie sypkých materiálov, skladajúci sa z dlhšej rúčky (násady) a širšej rôzne tvarovanej naberacej plochy (listu): drevená pekárska l.; hrobárska l.; lavínová l. na vyhrabávanie ľudí zasypaných lavínou; chopiť sa lopaty a nakladať uhlie; stáť a opierať sa o lopatu; pracovať lopatou a krompáčom; hádzať lopatou štrk do miešačky; vyhadzovať lopatou zeminu z priekopy; odpratávať lopatami sneh z chodníka □ sánkovacia lopata jednoduché plastové sane so sedacou časťou a držadlom vpredu 2. ▶ veľká pohyblivá naberacia nádoba z kovu (často so zubami) tvoriaca súčasť stavebných mechanizmov; syn. lyžica: l. rýpadla; nakladače s hĺbkovou lopatou; kombinovaná l. s prídavným zariadením 3. poľov. ▶ plochá, lopatovito rozšírená koncová časť parohu daniela al. losa: losie lopaty; koruna so širokými lopatami; hodnotí sa tvar, veľkosť lopaty; medzi vystavenými trofejami bolo desať danielích lopát; Zvuky, ktoré vydávajú lopaty dvoch súperiacich sokov, počuť na veľkú diaľku. [Pľn 2009] ◘ fraz. expr. mať ruky ako lopaty mať veľké, široké dlane; mať zuby ako lopaty mať veľké (predné) zuby; ísť k lopate al. poslať niekoho k lopate začať robiť al. dať niekomu robiť hrubú, nekvalifikovanú prácu (obyč. za trest); ľudia od lopaty manuálne pracujúci, obyč. robotníci na stavbe; expr. povedať niekomu niečo po lopate povedať priamo, bez okolkov, veľmi jasne, zrozumiteľne; expr. ujsť hrobárovi z lopaty vyliečiť sa z ťažkej choroby al. úrazu, len-len uniknúť smrti ▷ zdrob. ↗ lopatka1; lopatôčka -ky -čok ž. zdrob. expr. k 1: namiesť smeti na lopatôčku; lopatisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: pekár namúčil dlhé drevené l.
lopatka1 -ky -tiek ž. 1. zdrob. ▶ menšia lopata s krátkou rúčkou na naberanie sypkých materiálov: l. na smeti, na uhlie; zmeť tú hlinu na lopatku!; metličku a lopatku daj do kúta; dieťa sa hrá v piesku s lopatkou a vedierkom; Podali mu lopatku so zemou, aby ju hodil na rakvu. [L. Ťažký] 2. ▶ kuchynská pomôcka na naberanie jedla s rôzne tvarovanou naberacou plochou: trojuholníková l. na pizzu, na tortu; l. na naberanie knedlí; prisýpať lopatkou orechy na váhu 3. ▶ tenký plochý útvar majúci listovitý tvar, tvoriaci časť nejakého predmetu, mechanizmu, list: l. turbíny; Drevené lopatky trpasličieho mlyna klepocú, odmeriavajú čas. [J. Kot]; Lopatky vrtule sa pri zmene sily vetra automaticky natáčajú. [InZ 1999] □ lopatka na jazyk jednorazová plochá drevená pomôcka používaná pri lekárskom vyšetrovaní hrdla 4. i anat. ▶ plochá párová trojuholníkovitá kosť na chrbte: pravá, ľavá l.; bolesť vystreľujúca pod lopatku; poškrabkať psa medzi lopatkami; Stojí opretá lopatkami o stenu. [M. Bátorová]; Hladkal ju po pleciach, odtiaľ je iba kúsok na chrbát, na jej vtáčie lopatky. [D. Dušek] ◘ fraz. byť na lopatkách prehrať; položiť niekoho na lopatky a) vyhrať nad niekým v súboji b) zničiť, poraziť niekoho
lopatka2 -ky -tiek ž. ▶ drobná sladkovodná rybka z čeľade kaprovitých striebrosivého sfarbenia s modrou čiarou po bokoch a dúhovým odleskom šupín, žijúca v stojatých a mierne prúdiacich vodách: l. je celoročne chránená; l. ukladá svoje ikry do lastúr; rozmnožovanie lopatiek □ zool. lopatka dúhová Rhodeus sericeus
lopata, -y, -pát ž.
1. plechový al. drevený plochý al. prehĺbený široký nástroj s drevenou rúčkou, používaný obyč. na naberanie a hádzanie zeme, piesku a pod.: naberať, nahadzovať zem, piesok l-ou
● hovor. expr. zuby ako l-y široké; podať, povedať niekomu niečo po l-e bez obalu, bez okolkov, veľmi jasne, zreteľne, zrozumiteľne; chytiť sa l-y začať manuálne pracovať;
2. predmet majúci podobu lopaty: l. vodného kolesa, l. veterného mlynu, l. rýpadla, l. parohov;
lopatový príd.: tech. l. nakladač, bager, l-é rýpadlo;
lopatka, -y, -tiek ž.
1. zdrob. malá lopata: murárska l.;
2. predmet podobajúci sa malej lopate: turbínová l.;
3. trojhranná, plochá kosť na chrbte: pravá, ľavá l.; udrieť medzi l-y, pichá ho medzi l-ami
● expr. položiť niekoho na l-y premôcť, poraziť, znemožniť niekoho;
4. druh jedlej huby rastúcej v ihličnatých lesoch; bot. l. kyjovitá (Spathularia clavata);
lopatkový príd.: l. vrták, l-é koleso; l-á kosť
lopatka ž. 1. malá lopata: Vihadzovalo sa lopatkuof aľebo starim vedrom (Liesek TRS); Pozmetala za lopatku smeťí (Návojovce TOP); Lopatke na múku náš tata robievau̯ zo starich pľechovich kúp (Pukanec LVI); Murár nabral malti na lopatku (Vaďovce MYJ); ohňová lopatka (Terchová ŽIL); uhľova lopatka (Hanušovce n. Top. GIR) 2. čiast. csl plochá drevená podložka s rúčkou na krájanie, na hádzanie halušiek, lopárik: Z lopatki hádžen halúški a aj na ňej krájan cibulu, tren cesnak (Návojovce TOP); Čuški sa z lopatki hádžu (V. Maňa VRB); Gdesi sem si položila lopatku na ňučki a nemožu ju nájit (Skalica); Lopatka, co śe haluški mecu na ňej (Sobrance) L. na lopatki (Remeniny GIR) - detská hra 3. drevené náradie na miešanie, veľká varecha: Zvarila sa voda, viľiala sa do múki, lopatkou sa to rozmiešalo a nahalo chladnúť (Lišov KRU); Pomiašej to lopatkó v tom kotlu! (Kameňany REV); lopatka na mieseňia (Pukanec LVI) 4. drevená dierkovaná snovacia doštička, používaná ako pomôcka pri snovaní: Naspodu to mielo také lopatki, také kolečko, abi to nespádalo, ti ňiťi dole (Skalica); Prez lopatku śe vedľi ňitki pri snovaňu (Dl. Lúka BAR) 5. súčasť a. mlyn. starého mlynského kolesa: lopatka (Pribylina LM, St. Myjava MYJ) b. odzrňovača hrozna: lopatka (Hor. Orešany TRN) 6. prázdny, nezrelý struk hrachu: Ňejec to, šak sa to ľen lopatki (Sebedražie PDZ) 7. anat. trojramenná plochá kosť na chrbte človeka: Choďí nakrivo, jenna lopatka jej voliako trčí s chrbáta (Návojovce TOP); Lopatku si dolámau̯ (Kociha RS); Pichá mia pod u̯opatkú (Hlboké SEN); Vistavaju mu lopatki (Žakarovce GEL) F. položim ce na lopatki jag ňič (Brezina TRB) - premôžem ťa 8. horná časť prednej nohy zvierat: Na braučovih lopatkách sa ňenahávalo veľa mesa, abi zme sa ňeobjedľi (Pukanec LVI); Z viúdzenéj lopatki sa kúseg dav do kapusnéj poliévki (Trakovice HLO); lopatkový príd. k 5, 8: Dajte mi s toho lopatkoviho (mäsa) košča̋le (Kameňany REV) L. lopatkové koleso (Bátovce LVI, St. Myjava MYJ) - typ mlynského kolesa; lopatôčka ž. zdrob. expr. k 6: lopatočka (V. Bielice TOP)
lopatôčka p. lopatka
lopata ž 1. ručný nástroj s dlhšou rúčkou používaný na naberanie sypkého al. iného materiálu: od oprzaweni lopati zelesneg (TRENČÍN 1580); lopata pekacza (NOZDRKOVCE 1652); chlebni lopata (NP 17. st) na sádzanie chleba do pece; miesna lopata (LC 1707); lopata na kurenja (PUKANEC 1773) F. expr má gazik gako lopatu (GV 1755) veľa hovorí 2. predmet podobný lopate; palica na trestanie: hayneho pry trliczi lopatu trestaly (VISOLAJE 1692); nech mu dagu deset lopat aneb palicz pred richtarom (TRENČÍN 1713) úderov lopatou; ducere remos: lopatj hagowe táhnúti; tonsae: weslowé lopati (KS 1763) veslá; lopata drewena ludy bic (M. KAMEŇ 1774); padesát lopát dostanes na riť (PV 18. st) P. tpn locum Lopata (pri Bzovíku 1135 CDSl); Lopata Sew Brodi (v Trenčianskej 1244 CDSl); lopatný príd k 2: navis actuaria: plawcúw lopatnych rádki na lodi veslárov; hexeres: ssest radúw lopatnych ssjf, hagow loď so šiestimi radmi vesiel (KS 1763); lopatka, -tečka, -ička 1. dem k 1: uder lechkau lopatičzkau na bilynu (KORYČANY 1560); lopateczka zelezna (BÁNOVCE n. B. 1663); wegaci lopatka (NP 17. st); spatha: ňeco zamjssagná lopatka (KS 1763); ramodla: ohřebelec neb lopatečka železná z wywrtané djry prach čistjcy (LZ 1776); batillvs: kuchynská lopatka (CL 1777) vareška; 2. anat plochá chrbtová kosť, ku ktorej je pripojené rameno: scapulae: lopatky člowečy (HD 1706-07); obidve ruki z lopatek witknuté mela (BR 1785); namastil gsem (Miša) z slaninku, smerkuwal gsem ale okolo wezuw mezj lopatkama takowe hrčke gako čemer (PUKANEC 1789) 3. u zvierat predná noha: ssoldrowyn, ginak lopatek brawcžowych (LIETAVA 1607); telecy lopatku (ŽILINA 1609); coxa agnima: barany pleco, lopatka (KS 1763); lopatkový príd k 2: scoptulum opertum: kost lopatkowa (KS 1763)