lomcovať nedok.
1. silno triasť: l. niekoho za plece; l. dverami; horúčka ním l-je
2. (o duš. dejoch) mať v moci, zmietať: zúfalstvo, zlosť ním l-je
lomcovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.
lomcovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. 1. (kým, čím) ▶ prudkými trhavými pohybmi spôsobovať zmenu polohy niečoho, (silno) mykať, triasť: zúrivo l. dvermi, kľučkou; zimnica, triaška lomcovala celým jeho telom; Tvárička červená od plaču, rúčky z celej sily lomcujú postieľkou. [G. Rothmayerová]; Vrieskal som na ňu, lomcoval som ňou surovo. [M. Herko] 2. (čím) ▶ (o prírodných živloch) s obrovskou silou vychyľovať niečo z pokojného stavu, kmásať: vietor zúrivo lomcuje okenicami; búrka lomcovala celým lesom; voda lomcujúca mohutnou bójou; Severák prestal lomcovať konármi. [J. Balco] 3. iba v 3. os. (kým) ▶ (o duševných stavoch) citovo silno znepokojovať, premáhať al. ovládať niekoho, zmietať: lomcuje ním hnev, závisť, zúrivosť, zvedavosť; maturantmi lomcovala nervozita, tréma; vášeň lomcujúca človekom; Hoci sa správam dôstojne, mojím vnútrom lomcuje smiech, strašný smiech. [J. Lenčo]; Chlapci, lomcuje vami puberta. [A. Brezányová] ▷ dok. k 2, 3 ↗ zalomcovať
kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromami • mykať • šklbať • trhať • expr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukáv • expr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy
2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávu • stŕhať • strhávať • trhať • driapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z raneného • expr.: česať • očesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovíc • expr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu
lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy • triasť • otriasať • striasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odpor • zmietať • klátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľ • mrviť: triaška ho mrví • expr.: drviť • drgľovať • hrgľovať • hrkľovať • lomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomí • mykať • šklbať • trhať (opakovane al. nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazou • expr.: kmásať • drmať: kmásal, drmal ho za plece • nár. drvoliť
mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbať • trhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukáv • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať • drgať • virgať: drmal, trmal, virgal dverami • expr.: hegať • mrdať • kmásať • ometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavami • hovor. expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • expr. zried. drgoliť • expr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecom • nár. omykať (J. Chalupka) • sepkať (Dobšinský) • trepať • sekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukami • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pohadzovať • poťahovať • pošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za ucho • expr. pošklbkávať • nár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdou • lomcovať • triasť • natriasať • otriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíku • expr. drgľovať • nár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľala • nár. namykávať (Timrava)
natriasať 1. trasením upravovať • čuchrať • načuchrávať: natriasala, čuchrala podušky • expr.: čechrať • načechrávať • šuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil
2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykať • šklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenia • nadhadzovať • pohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukách • triasť • striasať • lomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasa • expr.: drgať • drmať • hegať • drgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavou • expr.: drgoliť • strgáňať • trlingať: bričku drgolilo, trlingalo • expr.: nadŕdať • sepkať • nár.: hegľovať • hontŕľať
triasť 1. trhavými drobnými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy: triasť handrou v ruke • expr.: drmať • drmancovať: drme ho za plece • potriasať (prerušovane, opakovane): kôň potriasa chvostom • mykať • trhať • hovor. expr.: myksovať • myksľovať (prudšími a väčšími pohybmi): mykať, myks(ľ)ovať, trhať dakoho za kabát • pomykávať • potrhávať (opakovane): pomykáva, potrháva plecami • lomcovať • expr. kmásať (silno): vietor lomcuje dvermi, kmáše konármi stromu • expr. hegať: hegať kľučkou; voz hegá
2. trhavými pohybmi oddeľovať niečo od niečoho • striasať • otriasať: triasť, striasať ovocie zo stromu; striasa, otriasa si kabát od snehu
3. spôsobovať chvenie niekoho • striasať • mrviť: zima, strach ho trasie, striasa, mrví • expr.: drviť • drgľovať: horúčka ním drví, drgľuje • lomcovať • expr. lomiť (silno): triaška ním lomcuje, strach ho lomí
lomcovať, -uje, -ujú nedok.
1. (kým, čím) mocne, prudko, silno niečím, niekým pohybovať, otriasať, triasť: Kričí, búcha, lomcuje dverami, ale zdnu ani muk. (Fr. Kráľ)
2. (kým, čím) (o duševných dejoch) mocne dojímať, zmietať, otriasať: Jak by ďas mnou lomcoval. (Ráz.-Mart.) Lomcuje ňou akási vzbura. (Gab.) Zúfalstvo srdcom lomcuje. (Sládk.)
3. prudko sa prejavovať, zúriť: víchry lomcujú (Ondr.)
lomcovať nedok. 1. prudkými trhavými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy: Chiťiu̯ sľúku za konár a tak s ňieu zaśäu̯ lomcovaťi, narás šetkie sľúke popadaľi (Kokava n. Rim. RS); Ved uš tolko nelomcuj tíma dverma, ved ih vivalíš! (Val. Belá PDZ); Vozon sa dá snánno loncuvat, ale loncuj sanámi, keť sú celé snahu (Hor. Súča TRČ) 2. i neos. spôsobovať silnú triašku (obyč. o chorobných stavoch): Calí den ho zimnica lomcovala (Rochovce ROŽ); Hodonka s ňín loncuvala (Bošáca TRČ); Prišlo mu zle a tag ho lomcuvalo, že mu zubi drkotali (Šípkové PIE) 3. odlamovať, lámať: Ket kmín ze stromu kranne ovocié, nehladzí na strom, ale pri tom lomcuje aj halúski (Šípkové PIE)
lomcovať ndk koho (s) kým mocne, prudko triasť niekým: iactare: lomcowati, zmjtati (PD 18. st); pren znepokojovať: zoufalost, jenž mne lomcuje (RL 17. st); z jednej strany psota lomcuje ta sem - tam (ZL 18. st); pren náb mať v moci: Buh od mnohich odchazy, pro gegich zlobiwost dopustiľ dábla, že s nimy lomcuge (COB 17. st); Saul, kral, welmi natrasany, lomcowany a trapeny bil od ducha zlobiweho, lomcowal a natrasal s nim duch zlobiwy (MS 1749); l. sa mykať sa: ze zdwihnutú búrku lomcugu gse zdržadlá, roztrhuge se ssiff (PeP 1771)