lokaj -a m.
1. šľachtický al. panský sluha v livreji
2. pejor. prisluhovač;
lokajský príd.: l-á poníženosť;
lokajstvo -a s. k 1, 2
lokaj -ja pl. N -ji m.
lokaj -ja pl. N -ji m. ⟨nem. ‹ fr.⟩ 1. ▶ (obyč. v minulosti) sluha pracujúci v šľachtickom dome, panský sluha: spoľahlivý, verný l.; livrejovaný l. otvoril dvere; zazvonil na lokaja, aby mu priniesol víno; lokaji prinášali misy s jedlom; Ruky bozkávam, pani grófka, riekol pokorným hlasom lokaja nastupujúceho službu u feudálnej panej. [J. Lenčo] 2. pejor. ▶ kto zo zištných dôvodov poslúcha príkazy niekoho vplyvného; kto nekriticky slúži moci, režimu, prisluhovač; syn. pätolizač, poskok: stranícki lokaji; byť lokajom vládnej strany; Šírenie niektorých doktrín veľmi vyhovuje zahraničným kruhom a ich lokajom u nás. [LT 2000]
lokaj -a m. ‹n < f›
1. služobník, sluha na osobnú službu, obyčajne livrejovaný
2. pejor. aj publ. kto nedôstojne, servilne, bezcharakterne slúži niečím záujmom, prisluhovač, pätolizač;
lokajský príd.: l-á livrej; – pejor. l-á podlízavosť;
lokajsky prísl.;
lokajstvo -a s.
lokaj 1. p. prisluhovač 2. p. sluha
prisluhovač pejor. kto slepo niekomu, niečomu slúži: stranícki prisluhovači • pejor.: nadháňač • lokaj • pohonič • pätolizač (servilný človek): pranierovať pätolizačov • kniž. pejor. pritakávač • hovor. pejor. poskok: urobiť si z niekoho poskoka • pren. hovor. miništrant • pejor. zried. bruchoplaz • publ. pejor. žoldnier (za peniaze najatý prisluhovač) • vulg.: riťolez • riťoplaz
sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majeri • zastar. služobník: dôstojnícky služobník • zastar. posluha (Jesenský) • posluhovač • hovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskoka • expr. zried. vysluhovač (Letz) • paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadenec • zastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnoši • panoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucák • pucer (dôstojnícky sluha)
lokaj, -a m. panský, obyč. šľachtický uniformovaý sluha;
pren. pejor. kto oddane slúži svojmu chlebodarcovi, prisluhovač: l-i amerického imperializmu;
lokajský príd.: l-á duša, l-á politika;
lokajsky prísl.: l. prisluhovať;
lokajstvo, -a str. prisluhovačské správanie, službičkovanie
lokaj p. logaj
lokaj m fr/nem 1. šľachtický osobný sluha: lokagowi panskemu (LIKAVA 1627); na lokagou grofskich ((BYTČA) 1769); u konziliara kralowskeho za lokaga služice (Kur 18. st) 2. sluha, kt. nosil listy; posol: apedibus: lokag (DQ 1629); cursor: lokag (WU 1750); -ský príd: strewicze lokagske (SKALICA 1615); z druheho od frauzimer lokagskeho takrečeneho zachodu 81 žberow (DUBNICA n. V. 1726); swetlicza lokajska (M. KAMEŇ 1772)