Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

lodžia, pôv. pís. loggia -ie ž. (tal.)

1. balkón zasunutý do fasády

2. stav. chodba so stĺporadím na otvorenej strane

lodžia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.

lodžia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž., pôv. pís. loggia ⟨tal. ‹ germ.⟩ 1. ▶ krytý priestor budovy s otvorenou jednou stenou, balkón nevyčnievajúci z priečelia domu: slnečná l. plná kvetov; trojizbový byt s lodžiou; ponúkame zasklievanie lodžií
2. stav. ▶ chodba so stĺporadím na otvorenej strane: dom na námestí zdobí unikátna arkádová l.

lodžia, orig. loggia -ie ž. ‹t < germ› archit.

1. krytá stĺpová sieň (na prízemí, na poschodí al. samostatná) z jednej al. z troch strán otvorená arkádou: zámocká l.; l. Slovenského národného divadla

2. v obytných domoch krytý priestor otvorený spredu zboka do voľného priestoru;

lodžiový príd.