lože, -a, -í str.
1. kniž. zastar. lôžko, posteľ: vstal zo svojho loža (Jégé); smrtné l. (Hviezd.);
2. odb. pozdĺžny rám na spodku stroja, lôžko: l. stroja, sústruhu
loža [lo-, lô-, lu-] ž, lože [lo-, lu-] s 1. lôžko, posteľ: budiss mezy wamy pocztiwe manželstwo a lože neposskwrnena (BAg 1585); cizoložnjk luže posskwrnuge (KoB 1666); conopeum: opona okolo luže (LC 1707); na smrtelnom loži (KK 1709); L. ty pangart z nečisteg lože (MARTIN 1731) nemanželské dieťa; (byť) z čistého l-e, z poctivej l-e splodený z právoplatného manželstva: gest z czisteho lože splozeni (CA 17. st); mistr musi byti z dobrej a poctivej lože splozeny (CA 1667) 2. anat placenta: luožu krausku zakopawalj (KRUPINA 1672); plod mrtwy y luže geho wytahuge (HL 17. st); dag geg kusek z lože zežrati, budeš mat zdrawu krawu (PL 1787); -ný, -ový príd k 1: Andráš Pivovarči, abi gj sestru Babušu ssatami poctiwymi ložnymi opatril (ZVOLEN 1594) posteľnou bielizňou; ložovy pas v zlatye krasne zdobeny (s. l. 1625) druh ozdoby na posteľnej prikrývke: ložnu plachtu (SKALICA 1676); ložíčko, ložce s dem k 1: na ulice wynasseli swe nemocne a kladli ge na losych (:na nosidlach:), aby když by ssel s. Petr, aspon styn geho zastinjl na každeho z nich (DuR 1719); (spustili dolu) ložce, na nemž ležel sslakem porazeny (Le 1730); nech wysse 7x neb 8 hodin na ložcy neležy (po prekonaní pálčivých nemocí) (TiS 1788); k 2: djte bylo czasne a y lozyczko bjlo pržy nem (SKALICA 1640)
ložný, ložový p. lože