liturgia -ie ž. súhrn bohoslužobných úkonov, ktorými sa v cirkvi uskutočňuje oslava Boha a posvätenie ľudí: katolícka, slovanská l.; l. hodín modlitby kat. veriacich (klerikov, rehoľníkov i laikov) chváliace Boha;
liturgický príd.: l. spev, l-é knihy; l. rok začínajúci sa adventom, cirkevný
liturgický -ká -ké príd.
liturgický -ká -ké príd. cirk. 1. ▶ vzťahujúci sa na liturgiu, súbor bohoslužobných úkonov a obradov v konkrétnej kresťanskej cirkvi: zborový l. spev; liturgická hostina sväté prijímanie; liturgické čítanie; liturgické zhromaždenie veriacich 2. ▶ týkajúci sa bohoslužobného poriadku; súvisiaci s vykonávaním jednotlivých obradov; používaný pri bohoslužobných obradoch, obradový, rituálny: l. predpis; liturgické obrady, predmety; liturgické knihy obsahujúce všetky cirkevné bohoslužby a predpisy (misál, breviár, rituál); liturgická symbolika; liturgické slávenie sviatostí krstu, birmovania, manželstva; preklad liturgických textov □ liturgický jazyk a) predpísaný a ustálený spôsob vyjadrovania sa kňaza a veriacich počas bohoslužobných úkonov, schválený rímskokatolíckou Svätou stolicou b) jazyk, v ktorom sa koná liturgia, u nás v minulosti najmä latinčina al. cirkevná slovančina; liturgické farby farby kňazského rúcha, stanovené podľa určitého cirkevného sviatku al. slávenia; liturgický kalendár s predpísaným čítaním Božieho slova, s vyznačenými cirkevnými sviatkami a spôsobmi ich slávenia; liturgický rok cirkevný rok pripomínajúci významné udalosti cirkvi, začínajúci sa prvou adventnou nedeľou (nezhoduje sa s občianskym rokom); liturgické hry dialogizované evanjeliové príbehy predvádzané v kostoloch a v kláštoroch v období stredoveku
liturgia -ie ž. ‹l < g› cirk. súhrn bohoslužobných úkonov a obradov a ich pevne stanovený poriadok, bohoslužobný postup: latinská, slovanská l.;
liturgický príd.: l. text, spev, jazyk; l-é knihy, nádoby bohoslužobné, používané pri bohoslužbe; l-é farby farebné rozlíšenie ornátov a oltárnych látok podľa obdobia cirkevného roka al. druhu bohoslužby; l-é rúcho parament; l-é hnutie úsilie novodobej katolíckej cirkvi o zapojení veriacich do liturgie;
liturgicky prísl.
liturgický ktorý súvisí s náboženskými obradmi, ktorý je určený na náboženské obrady • bohoslužobný: staroslovienčina bola liturgickým, bohoslužobným jazykom Slovanov • omšový (súvisiaci s omšou ako náboženským obradom): liturgické, omšové piesne • kánonický (ustálený a presne určený na isté náboženské obrady): prepisovať liturgický, kánonický text • kniž. sakrálny: sakrálne obrady
liturgia, -ie ž. cirk. súhrn cirkevných, bohoslužobných obradov; bohoslužobný poriadok: rímska, grécka, slovanská l.;
liturgický príd.: l. text, l. spev. l. jazyk, k-á kniha;
liturgicky prísl.;
liturg, -a, mn. č. -ovia m. osoba, ktorá vykonáva cirkevný obrad