literát -a m. lit. pracovník;
literátka -y -tok ž.;
literátsky príd. i prísl.;
pren. pejor. manierový (-o);
literátskosť -i ž.
literát [-t-] -ta pl. N -ti m.
literát [-t-] -ta pl. N -ti m. ⟨lat.⟩ ▶ kto je literárne činný, tvorca umeleckých textov; syn. spisovateľ: významný l.; mladí slovenskí literáti; udeľovanie cien najlepším literátom; čítať diela slávnych ruských literátov; Výstava zobrazovala neľahkú cestu exilového literáta. [KS 1995] ▷ literátik -ka pl. N -ici/-ikovia G -kov m. zdrob. iron.: Nejaký literátik, ktorý raz cez dedinu prechádzal, vyžiadal si odo mňa celý rukopis, že vraj ho v novej edícii vydá. [S. Šmatlák]; literátka -ky -tok ž.: známa l. a prekladateľka; bola príležitostnou literátkou
literát -a m. ‹l›
1. (literátka -y ž.) človek literárne činný, spisovateľ
2. hist. člen niekdajšieho združenia kostolných spevákov;
literátsky1 príd.;
literátsky2 prísl.;
literátskosť -ti ž. k 1: l. prejavu neživotnosť, papierovosť
spisovateľ slovesný umelec píšuci obyč. prozaické diela: popredný svetový spisovateľ • literát (pracovník zaoberajúci sa písaním literárnych diel, literárnou kritikou a pod.) • hovor. pejor. škrabák (spisovateľ nízkej úrovne) • pejor.: perohryz • pisár • pejor. zastar. škriblér (Vajanský) • expr. čarbák
literát, -a m. hovor. kto je literárne činný, spisovateľ: Daniel Maróthy, známy literát Štúrovej školy. (Šolt.);
literátka, -y, -tok ž.;
literátsky príd. i prísl.: l-a Bratislava (Kost.); l-a fráza (Min.);
literátskosť, -ti ž. pejor.
1. literárny ráz;
2. remeselná literárna činnosť;
literátstvo, -a str.
1. činnosť literátov;
2. literátskosť
literát m lat človek vzdelaný v čítaní a v písme: P. atpn: za času Matthiasse Literata, auradnyka (RUŽOMBEROK 1598)