listina -y -tín ž.
1. úradne zhotovená al. overená písomnosť: úradná, poverovacia l.
2. obyč. oficiálna písomnosť obsahujúca zoznam: prezenčná, výplatná l.
● dostať sa na → čiernu l-u;
listinný, listinový príd.: l. archív, prameň
listinný -ná -né príd.
listinný -ná -né príd. ▶ vzťahujúci sa na listinu; vyskytujúci sa v listine: l. cenný papier; listinné akcie, dlhopisy; poskytovať l. záznam; slovník zachytáva najmä listinnú slovnú zásobu □ práv. listinný dôkaz listina, ktorá svojím obsahom dokazuje al. vyvracia určitú skutočnosť vo vzťahu k objasňovanému skutku al. k obvinenému
listina, -y, -tín ž. úradne vyhotovený al. overený písomný záznam, písomnosť: právna, zmluvná, poverovacia l. donačná, výsadná l., falošná l.; admin. platobná, výplatná, likvidačná, mzdová, príjmová l.; obch. dovozná l.; ústavná l. ústavný zákon; prezenčná l. obsahujúca podpisy osôb prítomných na schôdzke, na zasadaní a pod.; kandidátna l. obsahujúca zoznam kandidátov pri voľbách;
listinný, zried. i listinový príd.: l. materiál, l. archív, l. prameň, doklad, dôkaz, l. poplatok;
listinne prísl.;
listinka, -y, -niek ž. zdrob.