lingvistika -y ž. jazykoveda;
lingvista -u m. jazykovedec;
lingvistka -y -tiek ž.;
lingvistický príd.: l-é teórie;
lingvisticky prísl.
lingvistika [-t-] -ky ž.
lingvistika [-t-] -ky ž. ⟨lat.⟩ ▶ vedný odbor zaoberajúci sa skúmaním jazyka, jeho stavbou, fungovaním, vývojom a porovnávaním jazykov podľa genetických, štruktúrnych a typologických súvislostí; syn. jazykoveda: tradičná, súčasná, moderná l.; monografie z oblasti lingvistiky; zaoberať sa lingvistikou; synchrónna, diachrónna l.; aplikovaná l. zameraná na využitie jazykovedných poznatkov v praxi, napr. pri výučbe cudzích jazykov; areálová l. súčasť dialektológie a sociolingvistiky zameraná na zemepisné rozšírenie určitých jazykových prvkov; korpusová l. skúma jazyk prostredníctvom jazykových korpusov, rozsiahlych súborov dát v elektronickej podobe; počítačová l. skúma jazyk pomocou počítačových nástrojov; textová l. skúma produkciu a stavbu textov, hovorených a písaných komunikátov
lingvistika -y ž. ‹l› veda zaoberajúca sa skúmaním jazyka, jeho používania, vývojových zákonitostí, jeho vzťahu k mimojazykovej skutočnosti a i., jazykoveda
jazykoveda veda o jazyku • lingvistika • zastar. jazykospyt
lingvistika p. jazykoveda
lingvistika, -y ž. jazykoveda;
lingvista, -u m. jazykovedec;
lingvistický príd.: l-á teória, l-é štúdium;