likvidovať nedok. i dok.
1. odstraňovať, odstrániť, (z)rušiť: l. nezamestnanosť; l. spory, škody; l. nepriateľa (z)ničiť; fyzicky l. usmrcovať, usmrtiť; peňaž., účt. l. pohľadávky, mzdy (vy)platiť
2. zastavovať, zastaviť činnosť, (z)rušiť: l. podnik
likvidovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok. zried. i dok.
likvidovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ 1. (čo) ▶ odstraňovať, odstrániť následky mimoriadnych udalostí, živelných pohrôm, havárií a pod: l. následky povodní, veternej smršte; l. rozsiahly lesný požiar hasiť; požiarnici likvidovali chemickú haváriu; pri likvidovaní snehovej kalamity bola použitá najnovšia technika 2. (čo) ▶ úmyselne odstraňovať, odstrániť niečo nežiaduce, mechanicky al. iným spôsobom niečo ničiť, zničiť: l. komunálny odpad; l. uhynuté zvieratá; l. písomnosti, listy; l. grafity a čistiť budovu; chemicky l. burinu; vírus likvidujúci rozličné typy súborov v počítačoch 3. (čo) ▶ spôsobovať, spôsobiť zánik al. poškodenie niečoho dôležitého, často ako vedľajší dôsledok určitej činnosti; poškodzovať, poškodiť, znehodnocovať, znehodnotiť niečo: l. historické parky a záhrady; niektoré fabriky svojou činnosťou likvidujú prírodné zásobárne vody; Drevo má schopnosť likvidovať baktérie, čo plastom chýba. [Sme 1995] 4. (koho) ▶ odrážať, odraziť činy smerujúce k poškodeniu a ublíženiu tak, aby útočník nebol schopný pokračovať v útoku, zneškodňovať, zneškodniť: aktívne sa brániť a l. útočníkov 5. (koho) ▶ úmyselne a plánovane usmrcovať, usmrtiť človeka, zabíjať, zabiť, vraždiť, zavraždiť, vyvražďovať vyvraždiť: zločinecká skupina likvidovala nepohodlných svedkov; Akcia sa nedala odložiť, čatár nariadil hliadku likvidovať. [M. Rajský]; Arméni sa nedostali do zajateckých táborov, pretože ich osobité jednotky SS likvidovali. [Slo 2002] 6. ekon., fin. (čo) ▶ plniť si, splniť si finančné záväzky voči niekomu, uhrádzať, uhradiť: l. pohľadávky, dlhy; likvidované škody odstránené, vyplatené 7. (čo) ▶ zastavovať, zastaviť pôsobnosť al. činnosť niečoho; zabraňovať, zabrániť rozširovaniu niečoho: l. konkurenciu; likvidovanie plurality v politike; cielene l. rôzne sekty; policajné zásahy spojené s likvidovaním zločineckých gangov ▷ dok. i ↗ zlikvidovať
likvidovať nedok. i dok. ‹l›
1. (čo, koho) zrušiť, odstrániť, zničiť, skoncovať s niečím, s niekým: l. neefektívne prevádzky; fyzicky l. zajatcov zabíjať, zabiť; odb. uskutočňovať, uskutočniť (účtovnú a i.) likvidáciu 1: účt. l. prebytky
2. (čo) (s konečnou platnosťou) prerokovať a riešiť, vybavovať, vybaviť; uskutočňovať, uskutočniť úradnú, účtovnú a i. likvidáciu 2: l. spory, následky vojny; odb. l. účtovné doklady; poisťovňa l-uje škody spôsobené povodňou
3. zanikať, zaniknúť, končiť (činnosť, prevádzku), skončiť: závod sa likviduje je v likvidácii
likvidovať p. rušiť 1
rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzku • odstraňovať • likvidovať: likvidovať nezamestnanosť • odvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín volieb • odriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciách • anulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasov • subšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranice • končiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu
2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plány • mariť • kaziť • hatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmysly • porušovať: porušovať disciplínu
3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri práci • mýliť: pri učení ju mýlila aj hudba • znepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo
zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádo • pristaviť: vonku ma pristavil cudzinec • staviť: plynutie času sa nedá staviť • zastar. predstať: predstali ho zbojníci • zaskočiť: zaskočiť niekoho na ceste • hovor. zahamovať • zabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies stroja • zried. zhatiť: zhatiť nepriateľa • subšt. zhaltovať (Beňo) • prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robote • likvidovať • zlikvidovať • zrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobu • práv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť plat • pozastavovať • popristavovať (postupne, viacerých jedincov)
2. prestať postupovať • zastaviť sa • zastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastal • uviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!
3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahatať • zahatiť • zahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východ • pozastavovať • pozahatávať • pozahrádzať (postupne)
p. aj zatarasiť
zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu
2. p. utrápiť
zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvu • odvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenie • odrieknuť • odriecť • nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľub • anulovať: výsledok zápasu anulovali • práv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovať • zlikvidovať • odstrániť • subšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasíroval • odb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviť • skončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikálií • zavrieť • zatvoriť • uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzku • pozrušovať • poodvolávať • poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadenia • rozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer
likvidovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (čo)
1. odstraňovať, odstrániť, zastavovať, zastaviť pôsobnosť, platnosť, činnosť dačoho; skoncovať, skončiť s niečím: l. hnutie, spolok, nedostatky, l. protiklad, konflikt; l. spor urovnať;
2. peňaž., účt. splácať, splatiť, vyplácať, vyplatiť pohľadávky, robiť, urobiť výplatu, likvidáciu dačoho: l. nedoplatky, pohľadávky, platy;
dok. i zlikvidovať
likvidovať nedok. odstraňovať, rušiť: Pretim tam bul dochtorom žit, aľe jih likvidovaľi, ta nam daľi zverolekara (V. Kazimír TRB); likviduvať (V. Bielice TOP)
likvidovať dk/ndk čo (u)robiť likvidáciu, (z)účtovať, usporiadať, usporadúvať nej. majetkové veci (pohľadávky, dlhy ap.): co se restantig doticze, ktere urednyk liquidowal (TRENČÍN 1640); portia malodivinska podla lystow liquidowana na f 1432 (HRADNÁ 1719); summu tisic trichsta a dewatdesaty zlatich liqvidugem a wikladam timto spusobem (V. JACOVCE 1742)