lietadlo -a -diel s. dopr. prostriedok uspôsobený na let vo vzduchu: dopravné, vojenské, nadzvukové l.; l. štartuje, pristáva;
lietadlový príd.: l. motor; l-á loď na uloženie, štartovanie a pristávanie lietadiel;
lietadielko -a -lok s. zdrob.: papierové l.
lietadlo -la -diel s.
lietadlo -la -diel s. ▶ riaditeľný dopravný prostriedok s krídlami schopný pohybu v atmosfére: dopravné, nákladné l.; civilné, vojenské, bojové l.; cvičné prúdové lietadlá; nadzvukové l.; bezpilotné l.; ultraľahké dvojmiestne l.; športové bezmotorové, jednomotorové l.; posádka lietadla; vzlet, bezpečné pristátie lietadla; pilotovať, riadiť l.; cestovať lietadlom; pátranie po zmiznutom lietadle □ let. materské lietadlo zásobujúce vo vzduchu iné lietadlá palivom □ robiť, urobiť lietadlo pohybovať sa s rozpaženými rukami, napodobňujúc lietanie ▷ lietadielko -ka -lok s. zdrob. i expr.: l. na diaľkové ovládanie; skladať, púšťať papierové lietadielka; hrať sa s dreveným lietadielkom; Lietadielko neohrozene preniká k ľadovému srdcu Himalájí. [K. Jarunková]
lietadlo dopravný prostriedok uspôsobený na let • zried. aeroplán: cestovať lietadlom, aeroplánom • hovor. letún • zastar. avión
lietadlo, -a, -diel str. druh dopravného prostriedku premávajúceho letom vo vzduchu, aeroplán: dopravné, poštové, bojové, stíhacie, bombardovacie, vojenské, bezmotorové, prúdové l.;
lietadlový príd.: l. motor, l-á kabína, l-é lano, l-é krídlo; l. čln, l-á loď na dopravu, na štartovanie a pristávanie lietadiel;
lietadielko, -a, -lok str. zdrob.
letallo p. lietadlo
lietadlo s. (letallo) csl dopravný prostriedok na lietanie vo vzduchu: Tag nísko išlo edno liatadlo (Kameňany REV); Lietallá leťeli roji (Návojovce TOP); Pri Opoňicách sa cez vojnu zrúťilo letallo (Ludanice TOP); Tote ľetadla ľetaľi na vojnu a mňe ucekľi śviňe (Kokšov-Bakša KOŠ); Bulo to bľisko teho, dze priśidaľi ľetadla (Niž. Šebastová PRE); To take ľetadlo, co pristava na vodze (Brezina TRB); ľitadlo (Stanča TRB)