Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

liečiť -i nedok.

1. zbavovať choroby, uzdravovať: l. chorých (na chrípku ap.)

2. liekmi, liečebnými opatreniami odstraňovať chorobu: l. angínu (penicilínom);

pren. l. nedostatky, l. z omylov zbavovať nedostatkov, omylov

// liečiť sa podrobovať sa liečeniu: l. sa zo zranenia, l. sa v nemocnici;

pren. l. sa zo sklamania zbavovať sa sklamania

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
liečiť ‑i ‑ia nedok.; liečiť sa

liečiť -či -čia lieč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.


liečiť sa -či sa -čia sa lieč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok.

liečenie -nia -ní s. 1. ▶ proces uzdravovania sa z nejakej choroby al. z úrazu spojený s absolvovaním určitých procedúr; opätovné nadobúdanie zdravia, liečba: pomalé, dlhé, krátke l.; l. pitím vody; po dvojmesačnom liečení môže pacient pohnúť rukou; l. chorých na cukrovku
2. ▶ poskytovanie i absolvovanie liečby v špecializovanom zdravotníckom zariadení, v kúpeľoch; liečebný pobyt: ísť na l.; vrátiť sa z liečenia; bola na liečení s chrbticou; absolvovať niekoľko liečení; protialkoholické l. z neho spravilo iného človekapráv. ochranné liečenie súdom uložená liečba nebezpečných duševne chorých páchateľov trestných činov al. páchateľov, ktorí sa oddávajú zneužívaniu návykových látok, ochranná liečba
▷ ↗ i liečiť


liečiť -či -čia lieč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (koho (z čoho; čím)) ▶ poskytovať liečbu, pomáhať chorému al. zranenému človeku znovu nadobúdať zdravie al. potláčať prejavy choroby, uzdravovať: l. pacienta chorého na rakovinu; l. niekoho zo závislosti od alkoholu, z depresie, z tuberkulózy; l. psychicky chorých osôb; počet diabetikov liečených inzulínom narastá; láska lieči láska všetko mení k lepšiemu; pren. l. niekoho z opojenia, z ilúzií, z omylov privádzať niekoho k poznaniu pravdy, ukazovať niekomu skutočný stav vecí
2. (čo (čím)) ▶ aktívne pôsobiť na príznaky a príčiny choroby, na následky poranenia, odstraňovať ich obyč. pomocou liekov, lekárskych zásahov al. uplatňovaním liečebných postupov: liekmi, obkladmi, masťami l. choroby, neduhy, rany; ambulantne, úspešne l. určité ochorenia; l. angínu, infekciu nasadením antibiotík; l. si boľačkyi fraz.; v kúpeľoch liečia choroby zažívacieho ústrojenstva pitím liečivých vôd; migréna nebola úspešne liečená
fraz. liečiť si boľačky/rany spamätávať sa z niečoho nepríjemného (zo zlého zážitku a pod.), vyrovnávať sa s niečím ◘ parem. lekár lieči, Pán Boh uzdravuje
dok.vyliečiť


liečiť sa -či sa -čia sa lieč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. (na čo; z čoho; čím; ø) ▶ postupne sa uzdravovať z choroby al. zo zranenia, prechádzať procesom uzdravovania; podstupovať liečbu: l. sa na alergiu, na vysoký krvný tlak; l. sa z chrípky, zo zápalu pľúc; z ťažkých zranení po nehode sa liečil niekoľko mesiacov; po domácky sa l. acylpyrínom, čajmi a medom; ľudia liečiaci sa zo závislosti potrebujú intenzívnu starostlivosť; pren. l. sa zo sklamania, zo zrady, z rozchodu vyrovnávať sa s určitými negatívnymi okolnosťami života ▷ dok.vyliečiť sa

-čiť/114737 3.04: verbá inf. nedok. 23142 učiť/7125 čiť/2507 liečiť/2313 tlačiť/1589 fajčiť/1347 cvičiť/1303 svedčiť/1025 útočiť/773 ničiť/630 končiť/586 protirečiť/397 tlmočiť/375 mučiť/358 (87/2814)

hojiť sa stávať sa zdravým (obyč. o vonkajšom poranení, o rane) • liečiť sa: jazva sa pekne hojí, liečiceliť sacelieťzaceľovať sazacelievať sa: jazva sa celí, jazva sa celie; popálenina sa zaceľuje, zacelievaexpr. strábiť sa: rany sa už strábia


liečiť sa byť v lekárskom al. domácom ošetrení a tak sa stávať zdravším • uzdravovať sa: lieči sa v sanatóriu, rýchlo sa uzdravujevyzdravievaťozdravievať: pomaly vyzdravieva, ozdravievazotavovať sa (po dlhšej chorobe): zotavuje sa z tuberkulózyhovor.: kurírovať sareštaurovať sa: kuríroval sa v teplej izbeexpr.: strábiť salízať sa: rýchlo sa strábi z choroby; líže sa z ránhojiť sazaceľovať sasceľovať sacelieť, celiť sa (o rane): zlomenina sa nehojí; rany sa už celia


liečiť 1. zbavovať niekoho choroby • uzdravovať: lieči, uzdravuje chorých akupunktúrouhovor. kurírovať: kuríruje syna bylinkamihovor. felčiariťhovor. pejor. mastičkáriťľud. zastar. kuršmidovať (neodborne, obyč. bylinkami): felčiariť, mastičkáriť na dedine; treba prestať kuršmidovať

2. liekmi odstraňovať chorobu al. následky poranenia • hojiť: lieči, hojí rany masťamihovor. kurírovať: lieči, kuríruje si zápal žalúdka čajomceliť (ranu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

liečiť, -i, -ia nedok.

1. (koho, čo) liečivými prostriedkami odstraňovať, potláčať chorobu, hojiť, uzdravovať: l. ľudí, l. chorých, l. zvieratá; l. rany, neduhy, choroby, l. zelinkami, ožarovaním, liekmi, masťami, penicilínom;

2. (koho z čoho) zbavovať nezdravých, chorobných, nežiadúcich príznakov, návykov a pod.: l. niekoho z opojenia, z omylov;

dok. vyliečiť

|| liečiť sa (bezpredm. i z čoho) byť v lekárskom ošetrení, uzdravovať sa: l. sa z pľúcneho neduhu; l. sa v kúpeľoch, v nemocnici;

dok. vyliečiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

lečiť p. liečiť


léčiť sa p. liečiť sa


liašiť p. liečiť


liašiť sa p. liečiť sa


ličiť p. liečiť


ličiť sa p. liečiť sa


liečiť nedok. (ľečic, ľičic, liašič)
1. csl ľudí al. zvieratá zbavovať choroby, uzdravovať: Misín si tú biedu ľiešiťi (Kociha RS); Nu_zme to fše ľiečiľi, ako zme veďeľi (Žaškov DK); Aj tra̋ doktori ho liaša̋ (Kameňany REV); To bola ňemožná vedz doma ľiečic takto (Podmanín PB); Šúr to bol - na krku sa vihodzil takí vred, na hrtáni hovadzéj lichve a to sa potom léčilo (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Kebi znaľi, ta bi tag ľečeľi a ňetrimaľi v ňemocňici i štiri-šesc tižňe (Rozhanovce KOŠ); Zna ľečic šicke horobi (Smižany SNV); ľičic (Richvald BAR)
F. dochtor ľiči, panboch uzdravuje (Bracovce MCH) - nečakaj zázraky od lekára; jedno ľiči, druhe ňiči (Fintice PRE) - liečením si možno aj ublížiť
2. csl liekmi odstraňovať chorobu: Aj chrasti sä s tím harmančekom ľiečiľi parádňe (Žaškov DK); A potom za_zanovid rásňe po poľi, bielim kvitňe, na to za_s tím ľiečiľi, käďiľi, keď padou̯ úrog na človeka (Zem. Dedina TRS); Jabučňíg liéčí, rospúščá kameňe žlčňíkové (Chocholná TRČ); A fčil je to najléčivejší voda, sirková voda, a ona léči velice modz nemocí a ešče ju skúmajú (Smrdáky SEN); S karku začalo cesc, z domacimi ľekami zme ľečeľi (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. liečiť na šetki strani (Čimhová TRS) - mať všestranné liečivé účinky (napr. o bylinkách); liečievať opak.: Aj léčivali ludzí ze zelináma šelijako (Ružindol TRN)


liečiť sa nedok. (liašič se, ľičic śe, léčit sa) i predm. csl podrobovať sa liečeniu: A običajní, nu_sä ľiečiu̯ sám (Žaškov DK); Nech trpí, koj sä neliaší (Brusník REV); Na suchoti sa Tatrách liečila zo dva roki (Návojovce TOP); Tedi sa léčili fšelijag ludé doma (Hlboké SEN); Budzem śe ľičidz u špitaľu (Stankovce TRB); Ruku mi zaviľi, ta śe mi teraz ľiči (Medzany SAB)
F. čím sa pokazíš, tím sa mosíž aj léčit (Skalica) - pomôže ti rovnaký prostriedok, aký ti uškodil (napr. o alkohole); chto śe ľiči, ta śe i kaľiči (Dl. Lúka BAR) - lieky majú aj škodlivé účinky

liečiť [lie-, lé-, lí-] ndk
1. čo čím hojiť, uzdravovať liekmi, masťami, chirurgickým zákrokom ap.: (Iva Polka) liečila, nemoc na horj odsielala (D. KUBÍN 1726); gakowim lekarstwim gich liecila, prachem aneb mastyiami (KRUPINA 1739); zlamanu kost lečity (BRATISLAVA 1784); nezdráwý-ť dáwá zlato, tak líčí, krísí on twú nemoc, a ti geho (BE 1794)
2. (o lieku) pôsobiť liečivo: lekarstwj lyeča (KoB 1666); brecztan spalenyny leczy (HL 17. st); wotka maku bjleho wredi lecsy (RO 18. st); -ievať frekv k 1: Iva Polka liečiewala (ľudí) (D. KUBÍN 1726);


liečiť sa ndk uzdravovať sa, podrobovať sa liečeniu: curo: lečjm se (KS 1763);
x. pren napomjna (Pán), abys sa léčil (BlR 18. st) aby si sa polepšil

Zvukové nahrávky niektorých slov

tých, ktorí ich liečia ceux qui les soignent

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu