licencia -ie ž.
1. dokument a z neho vyplývajúce právo vykonávať istú činnosť: mať l-iu na niečo; výrobná, dovozná l.; patentová l.; vyrobené v zahraničnej l-ii
2. lit. možnosť odchýliť sa od jazykovej normy al. obsahovej vernosti: básnická l.;
licenčný príd. k 1: l-é právo, l-á výroba;
licenčne prísl.
licencia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
licencia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. (i na čo) ▶ povolenie vydané na základe dokladu o odbornej spôsobilosti, umožňujúce jeho držiteľovi vykonávať určitú činnosť, poskytovať služby al. odbornú starostlivosť; syn. oprávnenie: taxikárska l.; podnikateľské, dopravné licencie; l. na výkon povolania; poplatok za udelenie licencie; mať platnú licenciu; dostať, získať licenciu; prideliť, odobrať niekomu licenciu; S pomocou notára si vychodil licenciu na krčmu. [F. Hečko]; Získal dvesto manželských párov na reprodukčné klonovanie, riskuje však odňatie lekárskej licencie. [InZ 2001] □ ekon. dovozná, vývozná licencia prostriedok obchodnej politiky štátu, pomocou ktorého kontroluje, príp. obmedzuje dovoz a vývoz určitých komodít; práv. patentová licencia povolenie využívať domáce a zahraničné patenty □ udeliť licenciu niečomu licenciovať niečo 2. lit. ▶ možnosť autora literárneho diela použiť nekonvenčné vyjadrovacie jazykové prostriedky a obsahovo sa odkloniť od jestvujúcich skutočností, autorská voľnosť: poetická, básnická, autorská l.
licencia -ie ž. ‹l›
1. práv. obch. povolenie, oprávnenie na určitú činnosť, najmä zmluva oprávňujúca využiť technickú dokumentáciu a patent, al. v zahraničnom obchode zvláštne povolenie na dovoz al. vývoz tovaru: výrobná, dovozná l.; tovar vyrábaný v l-ii
2. lit. (básnická l.) voľnosť odchyľovať sa od jazykovej i mimojazykovej normy v literárnej tvorbe, licentia poetica;
licenčný príd. k 1: l-é právo; l. tovar, výroba;
licenčne prísl. k 1: vyrábať l. v licencii
licencia p. oprávnenie 1
oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárok • právo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavu • právomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetencia • pôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnosti • koncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesia • licencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licencia • povolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať
2. p. dôvod
licencia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. úradné povolenie, oprávnenie vykonávať nejakú činnosť: dostať, dať, udeliť, mať l-iu na niečo; výrobná, dovozná l.; patentová l. povolenie využitkovať patenty;
2. v umení odchýlka, odklon od normy: básnická, rytmická l.;
licenčný príd. k 1: l-á listina, l-á zmluva, l-é právo
licencia ž. i licenc m. (licens, lisenc, licenš) povolenie vykonávať nejakú činnosť: Nedostá_licenciju na trafiku (Roštár ROŽ); Krčmár mau̯ ľicendz aj na fajčivo (Králiky BB); Pánstvo má licendz na bujáka, len tan sa smejú kravi voďiť (Návojovce TOP); Dostaľi ľicenc (Studenec LVO); licens (Rochovce ROŽ); licenš (Kameňany REV); lisenc (Bobrovec LM)
lisenc p. licencia
licencia ž lat úradné povolenie na vykonávanie nej. činnosti, dovolenie, sloboda: učedlnjk nic bez licentii činiti nechce (SP 1696) L. dať komu l-iu v čom udeliť práv o konať podľa vlastného uváženia: justitia lotrum a zwudcum licentiu dala, aby poddanych trapili (COB 17. st)