ľacina p. liatina
läjčina p. liatina
lecina p. liatina
liatina ž. (lecina, ľacina, läjčina) csl nekujná zliatina železa a uhlíka: Aľe ľa̋ťina ňebola dobrá na brús, ľen skala (Or. Biely Potok TRS); Zelezo a la̋činu si kupovali z hámrikó (Ratková REV); Hámer bú na Ploskom, tu lem läjčinu robili (Brusník REV); Mlínčeg ňeňi zo zeleza, je z liaťini (Návojovce TOP); Nejsem teho odborňik, je li to železo alebo lecina (Smolinské SEN); Jak som prišol do fabriki, ta som ľacinu nośil do vagona (Spiš. Štvrtok LVO); pulchľebaški z ľacini (V. Šariš PRE); liatinový príd.: Mi pamatáme ňije plechové, ale láťinové, hliňenné aj kamenné hrnce (Opatová TRČ); Kupilam ľacinovo dzverka na pec (Ratvaj SAB); liatinové pochlebi (Dobroč LUČ); ľacinova vloška (Udavské HUM)
L. ľacinovi hľep (Spiš. Vlachy SNV) - kováč. oblé železo uprostred ohniska