lexikografia -ie ž. lingv. odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo;
lexikograf -a mn. -i m. odborník v lexikografii, slovnikár;
lexikografka -y -fiek ž.;
lexikografický príd.: l-é dielo;
lexikograficky prísl.
lexikografický -ká -ké príd.
lexikografický -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s lexikografiou, tvorbou slovníkov, s lexikografmi; charakteristický pre lexikografiu: l. výskum; lexikografická práca; lexikografické diela, príručky; l. kolektív; l. výklad slov; lexikografické spracovanie nárečia; Lexikografické riešenie nemusí byť jediné, ale musí pravdivo odrážať jazykovú realitu. [KS 1994]
lexikograficky prísl. ▶ z hľadiska lexikografie, slovníkovej tvorby; lexikografickým, slovníkovým spôsobom; syn. slovníkovo: l. opísať slovnú zásobu slovenčiny; dobre l. spracovaný slovník; zachytiť nové slovo l.
lexikografický príd. k lexikografia, k lexikograf, slovnikársky: l. opis slovnej zásoby;
lexikografia, -ie ž.
1. zostavovanie slovníkov, slovnikárska práca; náuka o zostavovaní slovníkov;
2. vydané slovníky, slovníková literatúra;
lexikograf, -a, mn. č. -i/ovia m. slovnikár;
lexikografický príd.: l-á práca, l-á štúdia, l-á prax;