lexika -y ž. lingv. slovná zásoba jazyka, slovník;
lexikálny príd.: l-a jednotka, l. systém;
lexikálne prísl.
lexika -ky lexík ž.
lexika -ky lexík ž. ⟨gr.⟩ lingv. ▶ súhrn slov a výrazov daného jazyka a jeho jednotlivé vrstvy: aktívna, pasívna l.; spisovná, nespisovná l.; hovorová, knižná, odborná, nárečová l.; expresívna, neutrálna l.; výber lexiky; štylistické rozvrstvenie lexiky; prenikanie anglicizmov do slovenskej lexiky; konfrontovanie lexík materinského a cudzieho jazyka; osvojiť si novú lexiku; rozširovať si lexiku
lexika -y ž. ‹g› lingv. slovná zásoba jazyka; slovník
lexika p. slovník 2
slovník 1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke: jednojazyčný, dvojjazyčný slovník, frekvenčný slovník • lexikón (obyč. náučný slovník): technický lexikón • encyklopédia (náučný slovník): umelecká encyklopédia • glosár (druh stredovekého slovníka) • zastar. vokabulár
2. súhrn používaných slov • slovná zásoba • lexika: mať bohatý, chudobný slovník, bohatú, chudobnú lexiku; zmeny v slovnej zásobe, v lexike jazyka
lexika, -y ž. lingv. slovná zásoba jazyka, slovník