lexika -y ž. lingv. slovná zásoba jazyka, slovník;
lexikálny príd.: l-a jednotka, l. systém;
lexikálne prísl.
lexikálny -na -ne príd.
lexikálny -na -ne príd. lingv. ▶ týkajúci sa lexiky, slovnej zásoby jazyka, tvorenia slov a ich významu: l. význam; lexikálna jednotka; lexikálna rovina jazyka; z lexikálneho hľadiska; lexikálne prostriedky; lexikálna sémantika skúmajúca význam slov, slovných spojení a vzťahy medzi nimi
lexikálny príd. ‹l < g› lingv. týkajúci sa lexiky, slovnej zásoby, slovný, slovníkový: l-a zásoba jazyka; l-a jednotka jednotlivé slovo al. ustálené spojenie slov; l. význam vecný, slovný, slovníkový;
lexikálny p. slovný
slovný ktorý je vyjadrený slovom, prostredníctvom slova, týkajúci sa slova al. slov • kniž. verbálny: slovné, verbálne vyjadrenie; slovná, verbálna realizácia • lingv. lexikálny: slovný, lexikálny význam; slovná, lexikálna zásoba jazyka • rečový • jazykový: dať niečomu rečový výraz; rečový, jazykový prejav
lexikálny príd. lingv. týkajúci sa slovníka, slovnej zásoby, slovníkový, slovný; týkajúci sa významu slov: l. prvok, l. význam, l. systém, l-a štúdia, l-e bohatstvo jazyka; l-a stránka slov;
lexikálne prísl.;
lexikálnosť, -ti ž.