Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

letovať¹ [ľ-] nedok. tráviť, prežívať leto (rekreačne): l. v Tatrách, pri mori, v kúpeľoch

letovať² [l-] nedok. hovor. spájkovať: l. potrubie

letovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie nedok. (tráviť leto)

letovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. (spájkovať)

letovanie -nia s. hovor. (i čím) ▶ spájanie drobných kovových elektronických súčiastok pomocou roztavenej spájky, mäkkého kovu, spájkovanie: laserové l.; cín na l.; l. kovov, vodičov, zlatých šperkov, súčiastok mobilných telefónov; l. horúcim vzduchom; technologicky náročné l. ▷ ↗ i letovať¹

letovať¹ -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. ⟨nem.⟩ hovor. (čo (čím)) ▶ pomocou roztaveného mäkkého kovu spájať kovové súčiastky, spájkovať: l. retiazky, drôtiky, kábliky; l. cínom; l. klasickou letovačkou; letovaný spoj; využívať letovanie pri spájaní kovov ▷ dok. ↗ zaletovať

letovať² -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie nedok. hovor. (kde) ▶ tráviť dovolenku, prázdniny v lete; byť na letnom pobyte (obyč. mimo domova): l. na dedine, na chalupe; l. pri mori; turisti letujúci pri vodnej nádrži; spomínať si na letovanie v horách; Spytujem sa, či v okolí je nejaká chata, kde by sa dalo letovať. [K. Lászlová]

*pájkovací ↗ správ. spájkovací, letovací *pájkovačka ↗ správ. spájkovačka, letovačka *pájkovanie ↗ správ. spájkovanie, letovanie *pájkovať ↗ správ. spájkovať, letovať¹

letovať nedok. ‹n› spájať kovy roztavenou zliatinou, tzv. spájkovačkou, s nižšou teplotou topenia, spájkovať (odb.)

letovať¹, -uje, -ujú nedok. tráviť leto, byť na letnom pobyte: l. v Tatrách, v cudzine, v horách, l. pri mori;

opak. letúvať, -a, -ajú

letovať², -uje, -ujú nedok. hovor. (čo) spájať kovové súčiastky roztopenou kovovou zliatinou, spájkou, spájkovať: letované súčiastky;

dok. zletovať

letovať sa nedok. or mať čas párenia, behať sa (o krave): Sváku, tá krava sa vám letuje, iťe s ňou g bujákovi! (Chlebnice DK); Ke_cä mi fše zaža̋dalo žinťice aľebo ošťiepka, tak som volau̯, že sä ím jälovicä ľetuje, behá a oňi hňet prišľi (Zábrež DK)

letovať¹ nedok. strsl, zsl byť na letnom pobyte: Budú u náz letuvať (Bobrovec LM); U náz letujú páni každuo leto (St. Hory BB); Já son doma ňeletuvala (Bošáca TRČ); Ve_tod ež dagde f kúpeloh bude letovač (Nandraž REV)
F. opíta sa zima, ďe zme ľetovaľi (Krivá DK) - v zime sa ukáže výsledok letnej práce

letovať² nedok. remes. spájať kovové súčiastky roztopenou kovovou zliatinou, spájkovať: Ke_ca letujú boki, misi zaľa̋ť každú špáru, ňebuďe vám zvoňec štŕkať (Zázrivá DK); Drota̋ri letujú hrnce (Rochovce ROŽ); Cínoví riat sa nedá plechuvať, ten treba letuvať (Návojovce TOP); Ke_ca ľetovalo, sa museľi male koľieska nastrihať, to bolo s pľechu (Nesluša KNM)

letovať¹ ndk tráviť leto: aestivo: letugem (KS 1763); pany Calisenska na holyi y zimuwala y letuwala (BYTČA 1779)

letovať² ndk nem
1. (čo k čomu) spájať kovové súčiastky roztopenou kovovou zllatinou: klampirowi, kdy kryz k halcze zeliewal aneb letowal (ŽILINA 1617); zlatj liet, (:kterjm zlato ljetugu:) (KoB 1666); od pawniczy (!) letowanya (KRUPINA 1721); plumbo: z olowem letugem, sléwám, spogugem; ferrumino: letugem, nitugem; chrysocolla: kleg zlatnjcky, s kterym letugu (KS 1763)
2. čo hojiť, zaceľovať ranu: myrrha glutinat vulnus: myrrha letuge ranu (KS 1763)