letec -tca m. kto vedie lietadlo, pilot; voj. príslušník letectva: civilný, vojenský l., skúšobný l.;
letkyňa -e -kýň ž.;
letecký príd.: l-á uniforma; l-á doprava; l. šport, l-á fotografia;
letecky prísl.;
letectvo -a s.
1. teória a prax lietania (lietadlami)
2. letecké útvary, jednotky: spravodajské l.
letec letca pl. N letci m. (človek)
letec G a A letca obyč. pl. letce A letce m. (vták)
letec1 letca pl. N letci m. ▶ osoba oprávnená viesť lietadlo al. iný vzdušný (dopravný) prostriedok, pilot: civilní, vojenskí letci; prieskumný l.; kapitán letcov; byť letcom; preslávil sa ako stíhací l. ▷ letkyňa -ne -kýň ž.: rozhodla sa stať letkyňou
letec2 letca obyč. pl. letce A letce m. zool. ▶ rad vtákov, ktoré vedia lietať (Neoaves): albatros patrí medzi letce
letec kto sa venuje lietaniu • aviatik • zastar. i poet. vzduchoplavec: mladí letci, budúci aviatici • zastar. letún (Ondrejov)
letec, -tca m. kto vedie, riadi lietadlo, pilot;
letkyňa, -ne, -kýň ž.;
letecký príd.
1. týkajúci sa letca: l-á uniforma;
2. súvisiaci s letectvom: l. pluk; l. deň, l. benzín; l. útok, l-á linka, l-á doprava, l-á pošta, l-á fotografia, l-á základňa;
letecky prísl. letectvo, -a str.
1. teória a prax lietania vo vzduchu, aviatika;
2. letecké útvary, oddiely, jednotky: civilné, športové, vojenské, stíhacie, pozorovacie, zpravodajské l.
letec m. csl kto riadi lietadlo, pilot: Ej, ak prutko lečí s tím eroplánom tod letec! (Kameňany REV); Náš Tono bol letec a kej bol na vojne, pár razi som ho aj vidzel prelecec ponád našu dzedzinu (Trstie ILA); U vojska bou̯ leccom (Návojovce TOP); To bul ľetec! (Soľ VRN); ľeťec (Hor. Lehota DK); letecký príd.: Scel u náz ukázat leteckí šport, akrobacije (Smolenice TRN)