lepšie prísl.
lepšie prísl. 1. 2. st. ▶ k ↗ dobre: l. platené miesto; už sa cítim l.; ženy znášajú neúspech l. ako muži; bolo by l., keby ste odišli; chcel by som ťa l. spoznať; aby ste l. pochopili, o čo ide, uvediem príklad; vedel som, l. povedané, tušil, do čoho idem 2. vo vetnom základe (komu) ▶ vyjadruje pocity (zvýšenej) pohody, spokojnosti: doma mi je lepšie samému; nebolo by vám lepšie vonku? ◘ fraz. lepšie povedané vyjadrené iným slovom, výrazom, obyč. neočakávaným v danom spojení, ale výstižnejším ◘ parem. [je] lepšie raz vidieť ako stokrát počuť treba sa presvedčiť; lepšie podobrotky ako pozlotky; lepšie s múdrym plakať ako s bláznom skákať; lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať radšej žiť skromne, ako brať cudzie, ako kradnúť
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inak • inakšie • zried. ináčej • zastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšie • onak • hovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránu • odlišne • odchylne • odchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodne • nár. netakšie
2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inak • inakšie • hovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatní • lepšie • súcejšie • dokonalejšie • odchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si mysleli • zried. ináčej • zastar. ináče
3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inak • inakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človek • zried. ináčej • zastar. ináče
4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2
lepšie 1. porov. slávnostný 2. porov. vyberaný 3. p. ináč 2
lepší, -ia, -ie, 2. st. k príd. dobrý: lepší muž ako môj (Min.); haviari lepší od otcov (Hor.); Ak by prišli náhodou dve holbové figúry, to je „banda“, nad ktorú sú lepšie len štyri túzy. (Jes.); dávať si l. pozor; mať l. rozum; mať, viesť l. život; Lepšia známosť ako hotový peniaz (prísl.); l. žiak nadpriemerný; l-ie šaty a) zachovalejšie; b) určené pre slávnostnú príležitosť; l. cit ušľachtilejší; podať l. výkon väčší; l. človek, l-ia rodina z buržoázneho hľadiska z vyššie postavených spoločenských vrstiev; l-ia spoločnosť a) skladajúca sa z ľudí z vyšších spoločenských vrstiev; b) iron. majúca zlú povesť, skladajúca sa z lumpov a pod.;
lepšie prísl.: l. dakoho, dačo poznať; l. povedané presnejšie; l. sa páčiť viac; l. udrieť silnejšie; byť na tom l. ako iní mať výhodnejšie postavenie, výhodnejšiu, priaznivejšiu situáciu v dačom: je mu l., má sa l., cíti sa l. stav jeho choroby sa zlepšuje; dieťa sa naučilo l. hovoriť správnejšie, zreteľnejšie, zrozumiteľnejšie; Keď bol Dacík lepšie, často si spolu šuškali (Taj.) keď bol zdravší
lepe p. lepšie
lepiéj p. lepšie
lepšie (2. st. k dobre) prísl. (lepšiéj, lepšéj, lepši, lepší, ľepiéj, ľepe, liép) 1. csl vyjadruje kladné hodnotenie deja al. stavu (správne, primerane, výborne ap.): Najlepšie si zarobeli pri tích kuorach (Tek. Breznica NB); Ej, bulo už aj lepši na tom svete! (Kameňany REV); Pltári spívali, abi cesta lepší ubívala (Hlohovec); Tag zme ozaj dostali vačšú potporu, s keréj zme uš trochu lepšiéj žili (Bzince p. Jav. NMV); O_tej dobi sa mieu̯ rechtor lepší jag dotedi (Záh. Bystrica BRA); Kača višívá ľepiéj jako ja (Prosné PB); Už mi je ľepe (Prosné PB); Už v ľeťe skoršié sa teda dbalo jakosi, abi sa ľepšiéj zello, ke_ca pevňejšiéj robilo (Prejta ILA); Uľ ostal prazni a na druhi rok śe vikropel s cukrovu vodu a tag doňho ľepši išľi pčoli, novi roj (Rozhanovce KOŠ); U pajce še ľepši robilo zo šenom jag na pojdze (Brezina TRB) F. lepšiéj ňiégdi jako ňigdi (Bošáca TRČ) - neskorá práca ap. je užitočnejšia ako žiadna; čín skvór, tín liép (Bošáca TRČ) - rýchlosť sa vypláca; ľepši psu mucha jak poza ucha (Dl. Lúka BAR) - aj málo je lepšie ako nič; śviňa najľepše v hnoju śe čuje (Bretejovce PRE) - každému, čo mu patrí; nezaprie svoju prirodzenosť 2. vyjadruje náležitú mieru deja al. stavu (značne, dokonale, veľmi ap.): Brauke potom lepšie rastu aj miasko ňesmrdí tag ako kanu (Čelovce MK)
lepšie s. spodst. (lepšiéj) csl dobrá, kvalitná vec (všeobecne): Ke_ca kceľi prichovať, tak sa ľen ľepšuo, krajšuo nahalo a ostatog na jarmok (Detva ZVO); Vom pri ňich stáu̯ a ešťe do toho ľepšiho ih zavracau̯ (V. Lom MK); Aľe doma uvarene (jedlo), to ľem ľepše (Brezina TRB)
liép p. lepšie