lepe p. lepšie
lepiéj p. lepšie
lepšie (2. st. k dobre) prísl. (lepšiéj, lepšéj, lepši, lepší, ľepiéj, ľepe, liép)
1. csl vyjadruje kladné hodnotenie deja al. stavu (správne, primerane, výborne ap.): Najlepšie si zarobeli pri tích kuorach (Tek. Breznica NB); Ej, bulo už aj lepši na tom svete! (Kameňany REV); Pltári spívali, abi cesta lepší ubívala (Hlohovec); Tag zme ozaj dostali vačšú potporu, s keréj zme uš trochu lepšiéj žili (Bzince p. Jav. NMV); O_tej dobi sa mieu̯ rechtor lepší jag dotedi (Záh. Bystrica BRA); Kača višívá ľepiéj jako ja (Prosné PB); Už mi je ľepe (Prosné PB); Už v ľeťe skoršié sa teda dbalo jakosi, abi sa ľepšiéj zello, ke_ca pevňejšiéj robilo (Prejta ILA); Uľ ostal prazni a na druhi rok śe vikropel s cukrovu vodu a tag doňho ľepši išľi pčoli, novi roj (Rozhanovce KOŠ); U pajce še ľepši robilo zo šenom jag na pojdze (Brezina TRB)
F. lepšiéj ňiégdi jako ňigdi (Bošáca TRČ) - neskorá práca ap. je užitočnejšia ako žiadna; čín skvór, tín liép (Bošáca TRČ) - rýchlosť sa vypláca; ľepši psu mucha jak poza ucha (Dl. Lúka BAR) - aj málo je lepšie ako nič; śviňa najľepše v hnoju śe čuje (Bretejovce PRE) - každému, čo mu patrí; nezaprie svoju prirodzenosť
2. vyjadruje náležitú mieru deja al. stavu (značne, dokonale, veľmi ap.): Brauke potom lepšie rastu aj miasko ňesmrdí tag ako kanu (Čelovce MK)
lepšie s. spodst. (lepšiéj) csl dobrá, kvalitná vec (všeobecne): Ke_ca kceľi prichovať, tak sa ľen ľepšuo, krajšuo nahalo a ostatog na jarmok (Detva ZVO); Vom pri ňich stáu̯ a ešťe do toho ľepšiho ih zavracau̯ (V. Lom MK); Aľe doma uvarene (jedlo), to ľem ľepše (Brezina TRB)
lepšie (2. st. k dobre) prísl. (lepšiéj, lepšéj, lepši, lepší, ľepiéj, ľepe, liép)
1. csl vyjadruje kladné hodnotenie deja al. stavu (správne, primerane, výborne ap.): Najlepšie si zarobeli pri tích kuorach (Tek. Breznica NB); Ej, bulo už aj lepši na tom svete! (Kameňany REV); Pltári spívali, abi cesta lepší ubívala (Hlohovec); Tag zme ozaj dostali vačšú potporu, s keréj zme uš trochu lepšiéj žili (Bzince p. Jav. NMV); O_tej dobi sa mieu̯ rechtor lepší jag dotedi (Záh. Bystrica BRA); Kača višívá ľepiéj jako ja (Prosné PB); Už mi je ľepe (Prosné PB); Už v ľeťe skoršié sa teda dbalo jakosi, abi sa ľepšiéj zello, ke_ca pevňejšiéj robilo (Prejta ILA); Uľ ostal prazni a na druhi rok śe vikropel s cukrovu vodu a tag doňho ľepši išľi pčoli, novi roj (Rozhanovce KOŠ); U pajce še ľepši robilo zo šenom jag na pojdze (Brezina TRB)
F. lepšiéj ňiégdi jako ňigdi (Bošáca TRČ) - neskorá práca ap. je užitočnejšia ako žiadna; čín skvór, tín liép (Bošáca TRČ) - rýchlosť sa vypláca; ľepši psu mucha jak poza ucha (Dl. Lúka BAR) - aj málo je lepšie ako nič; śviňa najľepše v hnoju śe čuje (Bretejovce PRE) - každému, čo mu patrí; nezaprie svoju prirodzenosť
2. vyjadruje náležitú mieru deja al. stavu (značne, dokonale, veľmi ap.): Brauke potom lepšie rastu aj miasko ňesmrdí tag ako kanu (Čelovce MK)
lepšie s. spodst. (lepšiéj) csl dobrá, kvalitná vec (všeobecne): Ke_ca kceľi prichovať, tak sa ľen ľepšuo, krajšuo nahalo a ostatog na jarmok (Detva ZVO); Vom pri ňich stáu̯ a ešťe do toho ľepšiho ih zavracau̯ (V. Lom MK); Aľe doma uvarene (jedlo), to ľem ľepše (Brezina TRB)
liép p. lepšie