lepší príd.
1. 2. st. k dobrý: pečú l. chlieb
2. (pri absolútnom hodnotení) z istého hľadiska dobrý, popredný, vybraný: l-ie šaty sviatočné; hovor. dievča z l-ej rodiny spoločensky vyššie postavenej
lepší -šia -šie príd.
lepší -šia -šie príd. 1. 2. st. ▶ k ↗ dobrý: lepšia kvalita; vidina lepšej budúcnosti; podať lepší výkon; nájsť si lepšiu prácu; hneď mám lepšiu náladu; voliť si lepšiu alternatívu; dostať sa do lepšej formy; prispieť k lepšej informovanosti občanov; mať l. prehľad; byť v lepšej pozícii; emigrovať s nádejou na l. život; dnešná situácia je už podstatne lepšia ako pred rokom; výsledok je oveľa lepší, ako sme očakávali; hľadané slovo je v texte pre lepšiu orientáciu farebne zvýraznené 2. ▶ určený na slávnostnú príležitosť, sviatočný: obliecť si lepšie šaty 3. ▶ majúci výhodné spoločenské postavenie al. materiálne zabezpečenie; svedčiaci o tom: pohybovať sa v lepšej spoločnosti; byť z lepšej rodiny; bývať v lepšej lokalite; toto jedlo nájdete v každej lepšej reštaurácii ◘ fraz. často iron. jeden lepší [vtáčik] ako/než druhý sú si podobní, sú rovnako zlí; brať niečo z lepšej stránky hodnotiť situáciu, okolnosť kladne, s optimizmom; [ukázať sa/predstaviť sa/prejaviť sa] v lepšom svetle v danej situácii konať správne, vyhovujúco, ako sa očakáva ◘ parem. dobrý sused lepší ako rodina; lepší doma krajec chleba jak v cudzine krava celá; lepší krátky život ako dlhá smrť; lepší vrabec v hrsti ako holub na streche al. lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrasti radšej mať menšiu vec, ale istú; lepšia hodinka na rozmýšľanie ako rok na banovanie; lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov; lepšie dobré susedstvo ako planá rodina; lepšie niečo ako nič
iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohár • ďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalší • inakší • odlišný • odchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodný • rozličný • rozdielny • nerovnaký • rôzny • rozmanitý • odchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, čísla • onaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúk • alternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia
2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakší • lepší • súcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človek • hovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty
lepší 1. p. slávnostný 2. p. vyberaný 1 3. p. iný 2
slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncert • sviatočný • spoločenský • parádny • lepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočný • nevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosť • gala • zastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, program • reprezentatívny • reprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojný • vážny • patetický • vznešený • kvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečou • obradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítania • povznášajúci • povznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená nálada • majestátny • kniž.: velebný • svätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté ticho • oslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry
užitočný prinášajúci úžitok (op. neužitočný, škodlivý) • osožný • prospešný: užitočný, osožný hmyz (op. škodlivý); užitočná, osožná, prospešná vec • dobrý: dobrý plán; na špinavú robotu mu bol užitočný, dobrý • potrebný (op. zbytočný, nepotrebný): venuje sa užitočnejším, potrebnejším činnostiam; ešte som vám potrebná, ale čoskoro ma oželiete; chcem byť ešte potrebný • na nezaplatenie (veľmi užitočný) • lepší (iba v 2. stupni): bolo by užitočnejšie, lepšie, keby si trénoval
vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemný • vybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsoby • distingvovaný: distingvovaný prejav • uhladený • spôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človek • elitný: elitná spoločnosť • delikátny • hovor., obyč. iron.: nóbl • salónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správanie • aristokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsoby • vznešený • hovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodiny • hovor.: fajnový • fajný: fajnový pán
2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemný • vybraný • delikátny • prvotriedny • akostný • kvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiál • znamenitý • vynikajúci • výborný • skvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obed • vycibrený: vycibrený vkus • kabinetný: kabinetná ukážka komorného spevu • prvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedy • hovor.: fajnový • fajný: fajnová vôňa • kniž. zastar. exkvizitný
p. aj výborný
lepší, -ia, -ie, 2. st. k príd. dobrý: lepší muž ako môj (Min.); haviari lepší od otcov (Hor.); Ak by prišli náhodou dve holbové figúry, to je „banda“, nad ktorú sú lepšie len štyri túzy. (Jes.); dávať si l. pozor; mať l. rozum; mať, viesť l. život; Lepšia známosť ako hotový peniaz (prísl.); l. žiak nadpriemerný; l-ie šaty a) zachovalejšie; b) určené pre slávnostnú príležitosť; l. cit ušľachtilejší; podať l. výkon väčší; l. človek, l-ia rodina z buržoázneho hľadiska z vyššie postavených spoločenských vrstiev; l-ia spoločnosť a) skladajúca sa z ľudí z vyšších spoločenských vrstiev; b) iron. majúca zlú povesť, skladajúca sa z lumpov a pod.;
lepšie prísl.: l. dakoho, dačo poznať; l. povedané presnejšie; l. sa páčiť viac; l. udrieť silnejšie; byť na tom l. ako iní mať výhodnejšie postavenie, výhodnejšiu, priaznivejšiu situáciu v dačom: je mu l., má sa l., cíti sa l. stav jeho choroby sa zlepšuje; dieťa sa naučilo l. hovoriť správnejšie, zreteľnejšie, zrozumiteľnejšie; Keď bol Dacík lepšie, často si spolu šuškali (Taj.) keď bol zdravší
lepší (2. st. k dobrý) príd. 1. csl majúci požadované vlastnosti, kvalitný, primeraný, náležitý (o veciach i zvieratách): Bukovuo a hrabovuo, to bolo najľepšie uhľie (Tek. Breznica NB); Najľepšie lúke bole v doľiňe (V. Lom MK); V bielih zemiakah bívalo ždi ľepšuo žito (Lišov KRU); Toto mléko je lepšé, jako čo pre_tebu tá sluška nosila (Ružindol TRN); Pokiaľ ti kaluže išľi po vrchu, tag aj voda bola ľepšia (Podmanín PB); Mladá ňevesta mala prichistané také lepšie cukrové a koláče, a to bolo na čepené (V. Maňa VRB); I s prašcu bul ľepši oľej jag z rigolu (Baldovce LVO) 2. plniaci si svoje povinnosti, dôkladný, súci, zámožný (o ľuďoch): Pime, čo zme ľepší gazdovia! (Pukanec LVI); Rano bola običajňe zemáková poliéfka z melencámi, v lepšíh domoch káva (Kubrica TRČ) F. daď (ho) do ľepšíh rúk (Ležiachov MAR) - zveriť niečo zodpovednému; dostaď ľepší rozum (Detva ZVO) - zmúdrieť; každí dobrí mvóže ešče lepšín bit (Bošáca TRČ) - vždy je možné niečo zlepšiť, skvalitniť; akí-takí remesla̋k, preci lepší ako sedla̋k (Brusník REV) - remeselník stojí v sociálnej hierarchii vždy vyššie 3. poriadny, spravodlivý, statočný (o ľuďoch): Moje je lepšuo ďieťa (Bobrovec LM); Aľe jedna žena bula dakuz ľepša (Kokšov-Bakša KOŠ); Hentod ľepši chlo_buu̯, ľem jednu dostau̯ a už u šancu śe skľagau̯ (Sobrance) 4. vyhovujúci, vhodný: Aľe poton son si ešťe ľepšiu robotu našou (V. Lom MK); Ľepše mesco śi sebe ňeznal, ľem akurat pri pecu muśiš śedzec? (Spiš. Podhradie LVO) F. lepší dlžníg ako hňevník (Muráň REV) - radšej sa zadlžiť, požičať si, ako ukradnúť; dze je sama, tam ľepšiej ňenájdzeš (Podmanín PB) - niekoho, niečo niet s čím porovnávať; lepší istí groš, ako neistia dva (Rochovce ROŽ) - skromná istota je lepšia ako nádeje; ľepši daž ako ňišt (Rat. Zdychava RS) - aj malé čiastky robia celok istým; ľepši śmišni jag hamišni (Dl. Lúka BAR) - radšej nevzhľadný ako falošný; ľepši chľib jag honor (Torysa SAB) - prednosť má hmatateľný zisk
lépe, lépeť p. lepší
lepší príd komp k dobrý: nas lepssjmu žiwotu nawiest (RUŽOMBEROK 1601); za lepssi czenu (BREZNO 1701) výhodnejšiu; lide mladj w neglepssy sile se pominulj (KT 1753) v dobrom zdraví v najproduktívnejšom období života L. pre l-iu istotu, pamäť, pevnosť, pre l-ie svedomie, adm súčasť záverečných, potvrdzovacích formúl: aby w knihi mestske pro lepssi pamet zapsane bylo (ŽK 1473); pro lepssj pewnost (RUŽOMBEROK 1598); pre lepssie swedomia (ŽIAR n. H. 1661) F. lepssy gest wčil geden wrabec, nežly zagtra gedna labuta (KS 1763) lepšia je istá vec dnes ako nádej do budúcnosti; lepssj kus chleba z soly gjsti, nežli pečene z newoly (Se 18. st); subst l-ie [-í] s: stateczek mug na buduczi lepssi me obratiti (BRATISLAVA 1662) v môj prospech; (všetko) sem corrigowal ku lepssimu (DUBNICA n. V. 1732); l-ie [-ie, -i, -ej], čes lépe [lép(e), lepej(i)], lépeť prísl (zosilnená aj pomocou čast -ť): komuz by lepe (bolo) daty, nez tomu, kto gich prwe mel (ŽK 1454); iak naylepssie mohu (PARÍŽOVCE 1564); mnoho obily na mnohych mistiech burka welika pokazila, yakoz to W. M. racžj lepegy z listu wirozumiety (SKLABIŇA 1610); to Buh wý naglep sám (CC 1655); hnedky lepssie počal bity (KRUPINA 1722) bol zdravší; mystry powyny gemu (učňovi) budu datj na geden par strewycz, aby daleg wandrowal a lepeg se winaučzyl (LIPTOV 1731); krčmi lepssge idu (ROVŇANY 1755) majú väčší obrat F. lepet gest dwema nezly gednemu (AgS 1708); prekazity dobru wěc gest lepssy než zhowety zleg; mlademu lepssy gest mlčety nežly mluwity (MC 18. st)