lenivec -vca m. lenivý človek, leňoch, daromník
lenivec -vca pl. N -vci m.
lenivec -vca pl. N -vci m. ▶ kto sa vyhýba práci, nerád pracuje; komu sa nechce nič robiť, lenivý, pohodlný človek; syn. leňoch: nie som žiadny l.; ty l. lenivý!; vynadať niekomu do lenivcov; považovať niekoho za lenivca; Si ty ale neporiadnik a lenivec! [P. Jaroš]; Hnite sa, lenivci! - vykrikoval veliteľ a postrkával dopredu svojich ozbrojencov. [J. Štiavnický]
lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovať • daromník • zried. leňošník (Tajovský) • povaľač • zaháľač • záhaľkár • hliviak • expr.: darebák • trúd • postávač • pejor.: darmošľap • hniliak • hniloš • hniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkách • pejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdák • pejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúch • pecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliak • zdochlina • hovor. pejor.: ulievač • ulievak • subšt. flákač • expr. vysedávač
lenivec, -vca m. práci sa vyhýbajúci, lenivý, darobný človek, darebák, leňoch: I medzi nami sú darebáci, lenivci. (Vaj.)
lenivec m. strsl, jtrenč lenivý človek, darebák: Za_se ti nechce iz_do školi, ti lenivec! (Rochovce ROŽ); Ve_či tod nižd nemá, tod lenivec (Kameňany REV); Ideš, ti lenivec jakísik! (Val. Belá PDZ); Leňivedz zime vilihuje na peci, leťe na sunku (Bošáca TRČ); ľeňivec (Hor. Lehota DK)
lenivec m lenivý človek, leňoch: ty lenjwec, ty tak málo nechcess sa vnowatj (RW 1702); zakopagi hriunu s leniucom (SS 18. st) F. nezahala gako leniwec (OP 1685)