Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

len

I. čast.

1. uvádza a) a zdôrazňuje výzvu (v spoj. s rozk.), želanie: l. sa nedaj! l. aby nepršalo! l. pozrite naňho! b) a spochybňuje výpoveď: l. či príde, povie otec

2. nadväzuje na situáciu a pripája aktuálny výraz: vezmime si l. palivo napríklad palivo; uvážme l., koľko ich odišlo; bola napätá, l. ujsť

3. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu al. vete: si ty l. hrdina! keď sa vrátila, l. ju tak striaslo od zimy; l. čo zbytočne zdržiava

4. expr. i len a len zdôrazňuje platnosť výrazu poukázaním na jeho výlučnosť, obmedzením jeho platnosti, iba, jedine: s tebou sú l. starosti; je l. kosť a koža

5. v postavení za zám.: kto l., čo l., aký l., kde l., kedy l. ap. a) zdôrazňuje ho: povedz čo l. slovko; kde l. vzal toľko odvahy b) dodáva mu význ. neurčitosti: príď, kedy l. chceš hocikedy

6. vo väzbe nemať l. dodáva vete kladný význ.: nemá l. dve pracovité ruky má len

7. len-len (že) v spoj. a) so záporným slovesom vyj., že dej takmer nastal, už-už, skoro: l. že nezomrel b) s kladným slovesom vyj., že dej sa uskutočnil s prekážkami, horko-ťažko: v tme ho l. rozoznal

● expr. že l. no veľmi (dobre); expr. no l. no výraz upozornenia, varovania; l. tak (mne nič, tebe nič) a) bezdôvodne b) nenazdajky; l. tak (naľahko) bez teplého oblečenia; (povedať niečo) l. tak nezáväzne; to nie je l. tak netreba to zľahčovať; l. čo je pravda naozaj; čo l. to! to nič nie je (výraz zľahčovania)

II. spoj.

A. priraď. i lenže vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, iba(že): mal všetko, l. zdravie mu chýbalo; dobrý človek, l. slabý; chcel pomôcť, l. nevedel ako

B. podraď. uvádza vetu

1. časovú a) l. (čo) – už s význ. predčasnosti, iba (čo) – už: l. (čo) svitlo, už bol na nohách b) l. čo; l. keď (už) s význ. súčasnosti al. tesnej následnosti, iba keď (už), až keď: vrátil sa domov, l. keď sa (už) zmrklo c) l. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, iba keď: pokojne ide, l. keď ho dakto osloví

2. l. ak (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, iba ak (by): odísť nemôžeš, l. ak by si dostal dovolenie; dnes sa to nedá, l. ak by bola príležitosť zajtra

3. príslov. miery s význ. účinku: plesol bičom, l. sa tak ozývalo

len čo spoj. podraďovacia

len čo – už spoj. podraďovacia (dvojčlenná)

len keď spoj. podraďovacia

len keď už spoj. podraďovacia

len spoj. priraďovacia

len čast.

len tak spoj. podraďovacia

len toľko čo spoj. podraďovacia

len¹ čast. 1. ▶ zdôrazňuje platnosť nasledujúceho výrazu tak, že poukazuje na obmedzenosť výskytu al. výlučnosť pomenovaného predmetu, vlastnosti, okolnosti (spomedzi iných možných); nie iný al. nikto iný ako tento; nie iné al. nič iné ako toto al. ako takéto; nie inak ako takto; nie viac ako toto; syn. iba: len na lekársky predpis; všetko len za dve eurá; vidí len seba; aj on je len človek; boli sme len krôčik od postupu do finále; búrky sa vyskytnú len ojedinele; tým sa môže pochváliť len málokto; jeho len máločo vyvedie z miery; trvalo to len okamih; chcieť niekomu len dobre; žijeme len raz!; tu prší len zriedka
2. ▶ zdôrazňuje výraz s časovým významom z hľadiska krajnej miery, nie skôr ako: len včera sa vrátil z dovolenky; dozvedel som sa to len celkom nedávno; veď len teraz sa začali schádzať
3. obyč. so slovesom v rozkazovacom spôsobe ▶ zdôrazňuje výzvu, pobádanie, zákaz, prosbu: len sa neboj!; len sa nedaj!; len s chuťou do toho!; len si zober!; len vydrž!; len tak ďalej!; len by si sa opovážila!; len sa už nehnevaj!; len seď!
4. v opytovacích a zvolacích vetách v postavení za zámenom ▶ zdôrazňuje zámeno a zvyšuje emocionálnu hodnotu výpovede: kedy len príde?; kde len môže byť?; kto len tú hlúposť vymyslel?!; aký len dokáže byť osud krutý!; ako sa len volá?; čo som to len urobil?; si ty len somár! ako nám len bolo dobre!; ako len krásne voniaš!
5. vo vzťažných vetách v postavení za zámenom ▶ dodáva zámenu význam ľubovoľnosti, rozmanitosti výberu: žiadaj si, čo len chceš čokoľvek; príď, kedy len chceš kedykoľvek; čoho sa len chytí, všetko mu ide od ruky čohokoľvek; kde len pracoval, všade s ním boli spokojní kdekoľvek
6. v spojení s inými časticami ▶ zdôrazňuje výraz al. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, ku ktorému patrí: predsa len majú čosi spoločné; príďte len čím skôr!; ani len štipku ľútosti neprejavila; to najhoršie nás (ešte) len čaká; si ty len hlupák, čudák, babrák!; teraz sa len ukáže, koľko vydržíte
7. i v spojení čo (i) len ▶ zdôrazňuje najmenšiu mieru príznaku ako podmienku uskutočnenia deja; stačí, aj je miera príznaku takáto malá; syn. aspoň, hoci len: ak má v sebe (čo) len štipku súdnosti, tak abdikuje; povedz čo len slovko; každý, kto brata (čo) len trochu poznal, vážil si ho; prenasledoval všetkých čo (i) len potenciálnych odporcov
8. ▶ nadväzuje na situáciu al. pripája aktuálny výraz: vezmime si len také dažďové pralesy, ako sa nám strácajú pred očami; len banánov tam majú asi päť druhov; uvážme len, koľko námahy nás to bude stáť; sedela ako na tŕní, len ubziknúť; zalomcovala ním zloba, len sa zadrapiť
9. ako súčasť dvojslovnej častice len či ▶ vyjadruje pochybnosť, neistotu, spochybňuje uskutočnenie následného deja: len či bude dosť pre všetkých?; len či to stihneme?; len či to pochopia?; len či už nebude neskoro?
10. ako súčasť dvojslovnej častice len tak ▶ vyjadruje veľkú mieru deja, ↗ i fraz.: otázky sa len tak sypali; v škole sa to teraz len tak hmýri novými tvárami
11. ako súčasť dvojslovnej častice keby len ▶ vyjadruje fakt, že pomenovaný objekt al. dej predstavuje len minimum v porovnaní s inými objektmi al. dejmi, ktoré sú vyjadrené v ďalšej časti výpovede: keby len to! iné pohromy sa na nás valia; keby len dve hodiny, celý deň jej to trvalo; keby len mňa, ale on urazil celý kolektív; Keby len koníček, preňho je to už celá kobyla. [VNK 2004]
12. ako súčasť viacslovnej častice čo (i) len ▶ vyjadruje neželateľnosť, nemožnosť uskutočnenia ani minimálnej miery deja; ani len (to nie je možné); dokonca i (to je neželateľné): nebol ochotný čo (i) len prstom pohnúť bez oficiálneho súhlasu; čo i len pomyslieť na to mi bolo protivné; bála som sa čo i len vzdychnúť; nemá zmysel, aby zostávala čo len o chvíľku dlhšie; Bez týchto daností [duševnej vyspelosti a vyrovnanosti] je zbytočné čo i len pomýšľať na túto prácu. [LT 1999]
13. v spojení len čo ▶ vyjadruje hodnotenie deja ako neúčelného, zbytočného; syn. iba čo: len čo ma zlostíš celý deň; len čo by si urobili hanbu; len čo nás všetkých zbytočne zdržiava
14. v spojeniach len aby, len nech, nech len, keby len ▶ vyjadruje želanie, upozornenie: len aby už nebolo neskoro; len aby vyzdravel; len aby to tak bolo!; len aby nepršalo!; nech len ste šťastní; len aby ste boli zdraví; nech len príde; len nech mám s nimi pokoj; len nech si nenamýšľa; keby len toľko nezapáral; keby si len vedel, čo všetko som prežila
15. zastar. v spojení so slovesom nemať ▶ dodáva vete kladný význam a vyjadruje výlučnosť pomenovaného predmetu: nemá len dve pracovité ruky má len
◘ fraz. keď len to (obyč. v odpovedi) vyjadruje (jemné) zľahčovanie situácie al. vynútenú ochotu niečo pre niekoho urobiť, to je (pre mňa) maličkosť: oj, keď len to, vďačne ti urobím po vôli; len a len iba, jedine, výlučne: uškodíte tým len a len sebe; myslí len a len na seba; to závisí len a len od teba; len aby vyjadruje pochybnosť o platnosti predchádzajúcej výpovede: - to ho prejde! - len aby; [robiť, urobiť niečo,] len aby sa nepovedalo (konať) povrchne, nedbanlivo; len aby si (ste) vedel (vedeli) zdá sa, že ťa (vás) to nezaujíma, ale pre mňa je dôležité ti (vám) to povedať; len cez moju mŕtvolu úplne proti mojej vôli; len čo je pravda a) naozaj, skutočne, veru(že): pekná hanba, len čo je pravda; celý otec, len čo je pravda b) iron. presne naopak: si ty mi ale hrdina, len čo je pravda; [robiť, urobiť niečo] len naoko predstierať niečo; [robiť, urobiť niečo] len pre formu konať tak, aby navonok bolo všetko v poriadku, hoci výsledné dielo má nedostatky al. nie je potrebné; len-len [že] a) so slovesom v zápore vyjadruje neuskutočnenie deja napriek vysokej intenzite činiteľov, ktoré ho vyvolávajú, nechýbalo veľa a dej by bol nastal, div že, dobre že, tak-tak že: len-len že nespadol takmer spadol; len-len že neumrel od hladu; len-len že sa nepreriekla; len-len že nedošlo k zrážke b) s kladným slovesom vyjadruje uskutočnenie deja so značnými prekážkami, nechýbalo veľa a dej by nenastal, ledva, horko-ťažko: urodilo sa toľko, že to len-len vydržalo do jari; len tak vyjadruje, že dej sa uskutočňuje bez zjavnej (vysvetlenej) príčiny al. bez osobitného úmyslu, cieľa, bezdôvodne, nezáväzne: prečo sa pýtaš? - len tak; povedal mi to len tak medzi rečou; len tak sa túlal po meste; chodili sme spolu, ale len tak; neprišiel som len tak neprišiel som bezdôvodne; len tak-tak vyjadruje uskutočnenie deja so značnými prekážkami; nechýbalo veľa a dej by vôbec nenastal, ledva, tak-tak že, horko-ťažko: stihol to len tak-tak; len tak-tak zvládol základné učivo; len to nezoberie, čo nevidí je to zlodej; nepovie, len to, čo nevie všetko prezradí, nič neudrží v tajnosti; no len no a) vyjadruje pobádanie na zmiernenie následnej reakcie, výraz chlácholenia: no len no, zasa to tak neprežívaj b) vyjadruje upozornenie, varovanie: no len no! aby ste na svoje slová nedoplatil; prešlo mu to len tak niečie zlé, neetické konanie zostalo nepotrestané; to mu len tak [ľahko] neprejde (vyhrážka) postarám sa o to, aby jeho zlé konanie vzbudilo negatívnu reakciu al. bolo potrestané; vyšiel/vybehol von len tak bez teplého oblečenia, naľahko; že len no zastar. veľmi dobre: bude vám tam, že len no ◘ parem. len blázon verí všetkému; len dotiaľ je človek dobrý, kým dáva; len jeden je gazdom v dome; len hlúpy sa potkne dvakrát na tom istom pni; len keď stratíš, poznáš, čo si mal

len² spoj. podraďovacia 1. ako súčasť dvojslovnej spojky len čo ▶ uvádza časovú vetu s významom tesnej predčasnosti deja voči deju hlavnej vety, vzápätí ako, hneď ako: len čo prestane pršať, vyrazíme na výlet; len čo zbadala fotoaparát, začala si naprávať vlasy; Všetko ti to porozprávam, len čo prídeš. [J. Blažková]; Len čo odišla, už mi chýbala. [InZ 2001]
2. v spojeniach len ak, len keď ▶ uvádza podmienkovú vetu s hodnotením danej podmienky ako výlučnej: pozná ma, len keď niečo potrebuje; lanovky budú premávať, len ak sa utíši vietor; počas gravidity liek užívajte, len ak je to nevyhnutné; o našom meste sa v médiách píše, len keď sa tam stane niečo zlé; milujem zimu, len keď môžem byť na horách
3. ako súčasť dvojslovnej spojky len tak ▶ uvádza príslovkovú vetu s významom účinku predchádzajúcej vety: udrel ho päsťou, len tak zadunelo

len³ spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje odporovací vzťah, niekedy s obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, iba(že), ale: tie ďalšie sú rovnaké, len inej farby; hocičo, len nie to by som čakal; vôbec ma nepočúval, len si stále mlel svoje

nolen, pís. i no len čast. ▶ vyjadruje pobádanie k činnosti opísanej v nasledujúcom výroku, no², nože: n. ukáž, čo máš v ruke!; n. mu ešte pridaj mäsa, nech sa naje!; n. počkaj ešte chvíľu; n. hádaj, kto príde?; no len choď, choď!; Správca mu to s nadšením ukazuje: - Pozrite, no len sa pozrite. Skúste si aj siahnuť, chytil sa, máme skutočný trávnik! [G. Murín]

len čast.

1. uvádzacia; uvádza vety rozličného obsahu; a) vo vetách rozkazovacích (s rozk. spôs. slovesa) zdôrazňuje rozkaz al. výzvu, povzbudenie, príp. zákaz (kladnou formou), zried. i prosbu (= nože): Len si vy dvere zavrite! (Ondr.) Len si ho teraz už hľaďte, toho svätého pokoja! (Kuk.) Sto bohov, ale ti nedám, len sa mi ho opováž na cudzô! (Taj.); opakované a zosilnené čast. že stojí niekedy samostatne (tvorí neslovesnú vetu) a oddeľuje sa od rozk. spôsobu (píše sa za ním čiarka al. výkričník): Ej, len že, len, zaprite sa, poprúžte sa! (Dobš.) No, len že, len, nehnevajte sa! (Dobš.); b) v želacích vetách sa obyč. spája s čast. aby, by, zriedka s inými časticami, napr. bodaj, nech; vyjadruje zdôraznené želanie: „Len aby všetci naši robotníci, čo robia v strojárňach, takto bývali,“ želal si Podmaník. (Tat.) Len by sa ona dochovala takých dcér! (Ráz.) Len by vládal vyžiť! (Taj.) Bodaj len väčšej škody nebolo! (Záb.) Len nech neprší! c) vo vetách zvolacích zvýrazňuje zvolanie: A len čo je tej vody! (Ráz.); d) v spojení s oznam. spôs. slovesa má mierne odporovací význam: „Len či pôjde,“ pochybujú chlapi. (Ráz.) Juj, len domácej haravary som nemohol nikdy zniesť. (Al.)

2. spôsobová; a) podčiarkuje, zdôrazňuje obsah výrazu, ku ktorému patrí (často v spojení s inými časticami vo výrazoch predsa len, zas len, veď len, ešte len aj (i), čo i len, čo len, len tak a i.): Čo sa len stalo? (Štítn.) Aký si len chudý chlapče! (Al.) Kde ste len vzali toľko rozumu? (Al.) Veď koľko len pltníkov zahynulo, keď im plť udrela na skalu. (Janč.) Príď len čím skôr! (Al.) Aký bol, taký bol, ale predsa len bol otec. (Taj.) Tichý zase len nepovažoval kartičku za dáke previnenie. (Taj.) Či ho kedy posmelia čo len ľahkým posunkom? (Vaj.) „Veď si ty len blázon!“ zvolala veselo. (Kuk.) Cila dala sa všetko v dome riadiť, nový poriadok zavádzať, ešte len aj pivnicu otvorila, aby sa vyvetrala, vyschla. (Taj.) Nuž či si za to kúpi čo i len zápaliek, nie to jalovicu? (Kuk.) Nuž či sa ten môže i len porovnať s ním? (Taj.) Keď sa večer vrátila domov, len ju tak triaslo od strachu. (Taj.) Mohli by ste si len tak žiť a nemuseli ani kravy pásť. (Taj.) Len tak z ničoho nič nebudeme do nich rýpať. (Urb.)

● hovor. expr.: že len no vyjadruje veľkú intenzitu deja al. stavu, ktoré sa spomínajú v predchádzajúcej vete: Vám by vedno tak dobre bolo, že len no. (Dobš.); no len, no vyjadruje upozornenie, varovanie s cieľom prerušiť, zamedziť nejakú činnosť: No len, no, dievča! len by si ty svoj skutok neobanoval! (Taj.); ešte len ešte vyjadruje pripúšťanie (= ako-tak, nejako, znesiteľne, obstojne): Bolo ešte len ešte, kým črieda nebola ďaleko od hôrok. (Kuk.); hovor. čoby len, čoby len nie v odpovedi popiera platnosť predchádzajúcej výpovede: „To je iné.“ „Čoby len! Boj je boj!“ (Ráz.) „Veď ma nikto nechce.“ „Čoby len nie.“ (Ráz.); b) obmedzuje dačo na istý prípad, obmedzuje počet, množstvo; niekedy sa spája so záporným slovesom a dáva mu kladný význam (= iba): „Len jeden pohľad,“ prosil Tichý. (Vaj.) Len raz žijeme. (Al.) Veď už nemá len pár týždňov do asentírky. (Taj.); c) vydeľuje jeden prípad, predmet (osobu al. vec) al. skupinu predmetov (prípadov) z väčšieho množstva: len sena doviezli päť vozov; Bezmocne hľadeli na jej počínanie, len starý Domin ak časom zakrútil hlavou a zašomral si pod nos. (Urb.) Nečuť ani hláska. Vetríček jesenný len čo si rozpráva ticho s konárikmi. (Pláv.); d) hodnotí obsah výrazu al. vety, vyjadruje podceňovanie, zľahčovanie: „Ach, veď som len inštruktorom,“ doložil horko. (Vaj.) Čož`, to ti my ľahko poradíme, čo len osoby! (Taj.) Čo len husi — preto ešte môžete gazdovať. (Kuk.)

● expr. čo len to vyjadruje zľahčovanie, podceňovanie: Eh, čo len to! (Taj.) Čo len to, to je veru ľahká vec. (Dobš.); e) s neurč. vyjadruje živý vzťah hovoriaceho k obsahu jednotlivých výrazov al. celej vety, pričom nadväzuje na predchádzajúci kontext: Sedela ako na tŕni: len ufrknúť. (Tat.) Obidvoma zalomcovala bezmocná zloba, obidvom ruky vykrútil kŕč: len sa zadrapiť, len sa mu zahryznúť do krku, zadusiť ho. (Tat.); f) v spojení s kladným slovesom a s nejakou inou časticou (už, hádam, azda, vari) vyjadruje pravdepodobnosť, možnosť, v spojení so záporným slovesom vyjadruje pochybnosť al. nepravdepodobnosť: Už len dakoho nájdem, trebárs aj Cila Mušková by prišla. (Taj.) Už len musí ostať u nás. (Al.) Len ťa nepošlem k druhej. (Ráz.) Len ťa nezabije. (Taj.)

3. v spojení so zám. al. zám. prísl. má zovšeobecňovací charakter a dodáva mu význam neurčitosti (= -koľvek), napr. kto len = ktokoľvek, čo len = čokoľvek, kedy len = kedykoľvek, kde len = kdekoľvek: Kradol, kto len mohol. (Vám.) Všetko, čo len chce, urobím. (Taj.) Píše jej každý týždeň a kedy len môže. (Taj.) A kde len čo čuli, už si nestačili kľučku podávať s klebetami. (Taj.)

4. blíži sa významom časovej spojke sotva, len čo: Len pozrel po nej a už sa domyslel. (Taj.)

5. je súčasťou zložených spojkových a modálnych výrazov (spája sa s rozličnými spojkami al. časticami a tvorí s nimi jednu významovú a intonačnú jednotku): len čo, zried. i len toľko čo spojkový výraz uvádzajúci časovú vetu, pričom začiatok hlavného deja je úzko viazaný na uskutočnenie deja vety vedľajšej: Len čo bude Hlavaj chytený, vybavím tvoju vec u Árona. (Urb.) Len čo prídu zo školy, už mi pomáhajú. (Al.) Len toľko čo ho Potocký usadil, začal hovoriť. (Kal.);

len keď spojkový výraz vyjadrujúci neočakávaný obrat, prekvapenie v deji, prekvapujúci začiatok nového deja, iba keď: Keď sa už hodne zmrklo, len keď sa tu mamička zase dostavili i s perinami. (Čaj.);

len-len že, len že, zried. i len toľko že spôsobová čast. a) v spojení so záporom dokonavého slovesa v min. čase vyjadruje bezprostrednú blízkosť, možnosť dajakého deja, ktorý sa jednako len neuskutočnil (= takmer, skoro, už-už): Len-len že sa nahlas nezasmial. (Urb.) Žofa len toľko že neumrela. (Kuk.); b) v spojení s kladným slovesom blíži sa významu výrazov sotva, horkoťažko: Sivé koníky len-len že bolo vidno pod horou. (Min.)

toľko zám. prísl.

1. odkazuje al. priamo ukazuje na počet, množstvo, ktoré určuje situácia al. kontext (často v prirovnaniach), tak mnoho; v súvzťažných al. spojovacích dvojiciach toľko ... koľko, toľko ... čo, toľko ... že, toľko ... aby ap. má súčasne úlohu spojovacieho výrazu: Zapaľuje si jednu od druhej. Aj na stavbe toľko fajčí? (Zúb.) Kto si vraj koľko vyrúbe, toľko bude poľa mať. (Fig.) Tak obrábali iba toľko, čo sa dorobilo strovy na celý rok. (Taj.) Každý dostal toľko rán, že by i desiatim bývalo dosť. (Jégé) Keby bolo bývalo toľko chleba, čo rečí ... (Žáry) Si vierolomca, čo je toľko, ako krivoprísažník (Kal.) čo znamená.

● t., čo by za necht vošlo, t. ako necht blata veľmi málo, skoro nič;

2. odkazuje na dĺžku času, určenú situáciou, tak dlho; v súvzťažných al. spojovacích dvojiciach toľko ... čo, toľko ... že, toľko ... kým ap. má súčasne úlohu spojovacieho výrazu: A kdeže je Anka toľko? (Tim.) Veď to bolo práve toľko, že mohla svoj čas vyplniť. (Švant.) To je práve toľko, čo ona blúdila v myšlienkach svetom. (Švant.) Na slobode ze býval len toľko, kým ho pri prvej krádezi nechytili. (Taj.)

3. expr. poukazuje na veľmi veľký počet, množstvo, mieru; tak veľa, tak veľmi: Kde ste len vzali toľko rozumu? (Al.) Mal toľko času a tak málo práce. (Min.) Nikdy predtým nevidela Bystrica toľko národa. (Zúb.) Odpálil toľko rudy až hrôza (Skal.) veľmi veľa.

4. poukazuje obmedzujúcim spôsobom na mieru, do tej miery, aspoň tak mnoho (obyč. v spojení s len): Jasné bolo len toľko, že ju pristihli v zakázanom. (Vaj.) [Anna] len toľko jej povie: „Ja by bola žila.“ (Taj.) Mnoho ja politike nerozumiem, ale viem toľko, že túto vojnu vyhráme. (Jaš.)

5. je súčasťou zložených spojkových výrazov, s ktorými tvorí jednu významovú a intonačnú jednotku: len toľko že v spojení so záporom dokonavého slovesa v minulom čase vyjadruje bezprostrednú blízkosť, možnosť nejakého deja, ktorý sa predsa len neuskutočnil (= skoro, takmer, už-už): Odstrčí ho od seba, len toľko že sa na zem nezvalil. (Lask.) Neďaleko Rajca spatril vec, pri ktorej len toľko že ho neporazilo. (Záb.);

zried. len toľko čo i toľko že spojkový výraz uvádzajúci časovú vetu, pričom začiatok hlavného deja je úzko viazaný na uskutočnenie deja vety vedľajšej (= len čo, sotva): Len toľko čo ho Potocký usadil, začal hovoriť. (Kal.) Toľko že si pozapaľovali smotky, už Hajzušek zaviedol reč o slovenskej literatúre. (Záb.)

6. hovor. koľkotoľko blíži sa významu prísloviek trochu, málo: A len koľko-toľko si spomeňme, aký život prežila mamka Pôstková. (Taj.) Keby sa pán koľko-toľko vyznal v gazdovstve. (Jes-á)

7. toľko a toľko zastupuje určitý počet, ktorý bližšie nevyjadruje: Keby razom mal toľko a toľko peňazí. (Vaj.); toľko a toľko múky, toľko cukru, masla, vajec (Zúb.)

lem p. len

len (ľem, jen, enem)
I. čast.
1. csl uvádza a zdôrazňuje výzvu (v spoj. s rozkazom), želanie: No ľen počkaj! Toto ťi ja tag ľachko ňezabudňem (Lešť MK); Daj pokoj, ľen hibaj! (Stožok ZVO); Len uťekňiťe do vlašianskeho chotára, tam sa vam ňestaňe ňič (Lipt. Mara LM); (Kvasnice) ňemohľi postáď jeden ďeň, na druhí ďeň uš smrďeľi, ľen ta do pece ích! (Ležiachov MAR); Len ho do voza a čím prú preč! (Kľak NB); Len ho oholiť! (V. Maňa VRB); Ľen nak sa ja s tej škole dostaňem ta het! (V. Lom MK); No len mi príc, dostaňeš! (Bošáca TRČ); A ti me ľem laj, ti laj, že jaki to skľep, že ňemame (Brezina TRB); Ľem naj ňejdze! (Brezina TRB)
F. nuž a doma - len ho, len ho! (Bučany HLO) - pobáda do roboty; poďme, nože!; jen si! (Kopčany SKA) - nehanbi sa, neokúňaj sa!
2. csl vyjadruje prekvapujúci začiatok deja; nenazdajky, neočakávane, zrazu (pri dôraze zosilnená dvojčlennou formou len keď, len raz, naraz len): Ľen potom sä zo mňä kru̯ ľa̋la, hrozňe (Žaškov DK); Kot sa nám ľem začnú húske kopŕcaťi hor zdej (Čelovce MK); A uš son bou̯ napolovicu zedou̯, ľen raz mi voľáko prestávalo šetko (Medovarce KRU); Ľen ket príďe jedna a takto si sadňe do chiži na truhlu: Ván statke dochnú (Lišov KRU); Len ke_ca odrázu vivalí na zem a už aj bolo po ňom (Martin n. Žit. ZM); Len to spravilo bum, ostala tma (Ružindol TRN); Naraz ľem priľecela ruska rata a mi aňi še ňezdohadaľi a u_začala na nas štriľac (Brezina TRB); Ľem tu idzeme z otpustu domou každi a už (ľem) uvidzime, že u_śtriľaju (Sobrance)
3. csl vyjadruje jedinečnosť, výlučnosť; iba, jedine: Som bola ľen f košeľi a rozvázala som si na prsoch šnúrku a spustila som si opľecká dolu (Žaškov DK); Mav som ľem trinádz rokov, ko_con šov za žňicu (Chrťany MK); Ťažalo sa dáva ľen pri bráňeňí (Detva ZVO); Ftodi bolo hockoľko svín, a ľen samie manguľicä (Kokava n. Rim. RS); Každí ďeň trá robíme, ale čil som len sám (Semerovo HUR); To móže piť po troške aj zdraví, ňije len plúcári (Chocholná TRČ); Že to náz oni len tak chcá postrašit (Kostolné MYJ); Bili tam enem dvá (Brodské SKA); Už mi ňidž ňeostava ľem zomrec (Spiš. Štvrtok LVO); Na muziku śe chodzelo ľem poobedze (Rankovce KOŠ); A ku temu aňi zme svojo kola ňimaľi, ľem požičene (Torysa SAB); Na vozi jich položiľi, a co ľem kuščičko zo sobu mohľi vžadz, a ostatok šicko ochabiľi (Brezina TRB)
4. csl zdôrazňuje platnosť výpovede; veď, predsa, však, veru: Ďieťatko ľen žilo ďaľej (Mašková LUČ); Kelo-ťelo nám lem pomažes pri mláťení (Revúca); Kto má rozum, už ľen ňebeží ako besní (Stožok ZVO); Uš son ľen misela biď mizerná! (Lišov KRU); Ľem daco ulapime (M. Zalužice MCH)
5. strsl, zsl, šar vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu al. vete: Čuo ľen strachu som si vistála, či sä mu dačuo ňeporobilo (Žaškov DK); Tej radosňíke ľem tag rozváňale (Čelovce MK); Král že bóv velice len smutní (Piešťany); Čierni drozd je ľen sprostí fták, že sa vláčí do našieho kopenca, dze máme naukladané drevo (Brvnište PB); Čo len porobila? (Ružindol TRN); Aľe ocedz už ľem pomali išol a toten pošol napredek (Krivany SAB)
6. poukazuje na krajnú možnosť; iba, bárs, čo aj: Mädňíg vipchau̯ čo lem slamov (Čelovce MK); A mláďenci, no tí podajedňi to veru aňi ňeveďeľi, čuo to bľákajú, ľen ke_dobre bläčaľi (Žaškov DK); Tam sa krumpiel dá tolko, čo sa len zalejú (V. Maňa VRB); Neská aj ked_e jednotlivec, ked len ten príbor chudobní či kávovú súpravu (doniesol) (Modranka TRN)
7. v spoj. že len vyjadruje prekročenie bežnej miery, účinku; mimoriadne, nadmieru (napr. dobre, silno): Revalo, že sa ľen tak triaslo (Hont. Moravce KRU); Navižínau̯ batoch trávi, čuo sä ťi konce plachti ľen tag zarezávaľi (Žaškov DK); No ta to uš koňe robiľi nazlozdz, že to ľem stajňa treśčela (Krivany SAB)
F. takie zme mali Turíce že len! (Poniky BB) - veľmi dobré, vydarené
8. zdvojené len-len (že) v spojení
a. so záporným slovesom vyjadruje, že dej takmer nastal: Len-len eš si nespadnúl z túrni (Kameňany REV); Ľen-ľen že to ňepokaziu̯ (Hont. Moravce KRU)
b. s kladným slovesom vyjadruje, že dej sa uskutočnil s prekážkami; horko-ťažko: Ľebo ke_ca to poráta, tag ľen-ľen že sa na tom vínďe (Ležiachov MAR); Len-len že dobehóv (Lukáčovce HLO)
9. expr. v spoj.
a. neos. vyjadruje ľútosť nad niekým niečím; ľúto, škoda: To len ža̋l chodžič v novích topankách po takom blate (Kameňany REV)
b. neos. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti; ľahko, dobre: Len neža̋l mu bolo z cudzieho žit (Hubová RUŽ)
c. vyjadruje ľahostajný postoj; aby sa nepovedalo: lem pre méno (Bzince p. Jav. NMV)
d. vyjadruje prisviedčanie; pravdaže: Rada tancuje? Ta či ľem? (Žakarovce GEL)
e. vyjadruje rozmanitosť; všeličo: Strige posotalej aj ľuďih, aj kravej, statok, čo ľem ňi (Lešť MK); Aj fučala, aj akuo ľem ňi bolo na ňej (Čelovce MK); Cigáňi sa poobliekali za kaďejakie maškari, čo len ňie (Poniky BB)
f. vyjadruje želanie; nech, bodaj, kiež!: Len si je zdraví, ta je dobre (Revúca)
II. spoj.
A. priraď. vyjadruje odporov. vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety: Meďveť ksou vola zavľiedz dolu k tej voďe, ľen sa mu zasekou medzi dva bučki (Poruba PDZ); Vím hu (pieseň), len nemóžen si namislet (Ružindol TRN); Ta mi pridzeme, ľem kus poźňejši (Fintice PRE)
B. podraď. uvádza vetu
1. strsl, šar prísl. miery
a. s významom účinku; až tak: Hrmavica bola nablíze a tu strela bauchla, lem sa tak sved zatriasou̯ (Čelovce MK)
b. s významom kvantity; toľko čo, len-len: Prešľi tu taje, aľe tak, ľen čo zašľi sem (Podmanín PB); Skočeľi do vodi, do ľadu zoz drevom, ľem teľo že śe ňepotopeľi (V. Lodina KOŠ)
2. podmienkovú s významom obmedzenia na jednu možnosť; iba ak(by): Nad ňím som horekuvala a ono ňiš, ľem ako zdochnúto (Čelovce MK); Sena sa ňedá narobidz, ňeňi dze, no ľen akurát s tíh roľí čo (Podmanín PB); Ľem kedz robota ňebula, ta śme śe mohľi bavic (Sokoľ KOŠ)
3. časovú
a. strsl (ako súčasť zložených spojok len čo, len toľko že, len toľko čo) s významom bezprostrednej predčasnosti vedľajšieho deja; len (čo) - už, iba čo, hneď ako: Ľen čo som zavreu̯ dvere za sebou, znova (búchali) (V. Čepčín MAR); Ľen čuo som prišla z hrabľami na lúki, už aj hrmelo (Habovka TRS); A ľen čo títo s tejm bakusom odišľi na druhie priatke, už zase druhí prišľi (Lešť MK); Ľen čo zme sa daľi do praďeňia, tu chlapčiská za nami (Tupá ŠAH); Len čo som odišla, už ma hladali (V. Bielice TOP); Ľem teľo co śe pozvoźa zarna, uš takoľ uhoric, hotovidz na oźimni zaś (Dl. Lúka BAR)
b. s významom nečakaného zásahu, náhleho prerušenia deja hlavnej vety: Zadrhou̯ nám tri (sliepky), aňi ňevesta ňezbadala, len keď už boli podrhnutie (Poniky BB); U kerej som vajcia našla, tú som ňepusťila voká s chlieva, ľem kot vajce zňiesla (Čelovce MK); Ta tod už ľem kedz vidzel, že už mu abo ňedobre hraju, abo co, ta tedi pošol (Brezina TRB)

leň m. (ľiň) stršar, sšar expr. lenivý človek, lenivec: ľiň (Kurima GIR)
F. po gazdovi bič, po ľeňovi ňič (Teriakovce PRE) - z lenivého človeka niet osohu

liň p. leň

lem p. len

len [len, lem, jen]
I. čast
1. zdôrazňuje výzvu, rozkaz, želanie, často v spoj. len nech (jen ať), nech len (jen), len si: nech nam len poplatty, czuo nam dlžni (ANTOL 1597); gen at se to zachowáwa, yak cyrkew podáwa (CC 1655); mna nahowarala stara Ocžkayka za muž, len si chcem (KRUPINA 1699); podme my len precž (MARTIN 1731)
2. v spájacích výrazoch aby l., žeby l. vyj. zdôraznené želanie: hospodarowy slobodno slodega bytj yako chce, aby ho len žyweho zohabyl (ŠTÍTNIK 1690); techdy slubowal rodiczom, zeby ho len wypomohly (B. ŠTIAVNICA 17. st)
3. v zložených spojeniach a spájacích výrazoch čo len, keby len, keď len, len tak, predsa len, však len zdôrazňuje obsah výrazu, ku ktorému patrí: Roikowemu sinowj wzalj geden muoz, čžuo len owcze hnal cez Czyernu horu (LUBINA 1690); ony na to nedbagicze, predcze len ta swuog statek pasly (V. ČEPČÍN 1721); mohla by my dat, ket len na gedne czizmy (KRUPINA 1743) aspoň; ale počkeg, len počkeg, (NECPALY 1749); co bi sme mi k nemu wzdicki, kdi bi sme len chceli, pristupiti nemohli (MS 1758)
4. obmedzuje platnosť výpovede na istý prípad: gen o gedneg reguly se mluwj (WO 1670); chtoré lyem tomu svetu siju i lyem na szvoj bruch starosztz maju (DŽ 1752); gestli by wizitatores len tak ces prsti prehlidaly (KRUPINA 1755) povrchne; v spoj. len jedine, len toliko zdôrazňuje obmedzenie: však ya neczugem gemu wyny, len tolko, zeby tochto dobreho czloveka v tom nenechal (N. LELOVCE 1580 E); nemagu hosty powoláwaty, len toliko takowych, kteri potrebny su (ZNIEV 1724); kdis ale som sa geho (Marcholda) spitowal pre gaku pricsinu kaže Chtelnicu zapalit, odpowedal mne, za len gedine preto, ponewace geho predkow grof ze statku wihnal (CHRELNICA 1765)
5. zdôrazňuje obmedzenie platnosti výpovede z hľadiska okolnosti al. kvality: on praua neziadal lem tepro (MARKUŠOVCE 1565) až teraz; len pol platu dame do roka (BOCA 1589); len latinskim yazikem se dohadowalj (MARTIN 1731); zdalis len pre tu ranu anyeb pre ginu pričinu umrel (ŠÍPKOVÉ 1747); v dvojčlennom spojení čokoľvek len, jak len, kto len, ktorý len, nakoľko len zdôrazňuje obmedzenie prípustky: J. F. zbyl ze wsseho, czozkoli gen byl powinowat (ŽILINA 1553); gak len muže zniesti (RT 17. st); chto se lyem nyechtze newrátzitz (DŽ 1752); len tak iba v rozličných významoch: len tak chodiss, yako by czo mohol na kom wyczyganyty ((BYTČA) 1977); konye len tak chodnye po dwore (SUČANY 1622) voľne, bez dozoru: asnat se nezdadia, že tato wecz se len tak minie (S. ĽUPČA 1689) tak ľahko; len toľko, že horko-ťažko, ledva: dworski len tolko, ze ge ziwi (RADVAŇ 1714)
II. spoj podr je súčasťou dvojčlenného spojenia hneď - len, nech - len, kt. uvádza vetu časovú, len čo, nech len: pojdem hnet, len sa najim (KRUPINA 1716); nech sa len miss pohne, us sa obawagu, že ge to strassidlo (WS 18. st)

len p. ľan