lektor -a m.
1. kto vedie praktické cvičenia, obyč. na vys. škole: l. ruštiny, angličtiny
2. odb. posudzovateľ diel (vo vydavateľstve, v divadle ap.)
3. stály prednášateľ;
lektorka -y -riek ž.;
lektorský príd.: l-é cvičenie; l. posudok; l-é pôsobenie (v zahraničí);
lektorstvo -a s. povolanie, činnosť lektora, lektorát
lektorský -ká -ké príd.
lektorský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s lektorom, učiteľom praktických znalostí, s lektorstvom: kvalitný l. tím; absolvovať l. kurz; venovať sa lektorskej činnosti 2. ▶ súvisiaci s lektorom, odborným posudzovateľom literárneho al. umeleckého diela, s lektorstvom: l. posudok; rukopis učebnice musí prejsť lektorským konaním 3. ▶ súvisiaci s lektorom, sprievodcom a informátorom návštevníkov: prehliadka múzea s lektorským výkladom
lektor -a m. (lektorka -y ž.) ‹l›
1. (pôvodne) predčítavač; (v starom Ríme) otrok s povinnosťou predčítať
2. (vysokoškolský) učiteľ praktických vedomostí, najmä jazykov: l. angličtiny
3. stály odborný prednášajúci (pri nejakej inštitúcii)
4. odborný posudzovateľ umeleckých a vedeckých diel: l. nakladateľstva; divadelný l.;
lektorský príd.: l-é cvičenie; – l. zbor; l. posudok;
lektorsky prísl.
lektorský → lektor
lektor, -a m.
1. kto vedie praktické cvičenia na vysokej škole: l. ruského jazyka;
2. kto číta a posudzuje umelecké al. vedecké dielo; kto porovnáva preklad s originálom (v divadle al. vo vydavateľstve);
3. stály prednášateľ: l. krajskej poradne marxizmu-leninizmu; l. Spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov;
lektorka, -y, -riek ž.;
lektorský príd.: l-é cvičenie; l. posudok; l-é vysvedčenie;
lektorstvo, -a str. povolanie lektora, lektorát