lektor -a m. (lektorka -y ž.) ‹l›
1. (pôvodne) predčítavač; (v starom Ríme) otrok s povinnosťou predčítať
2. (vysokoškolský) učiteľ praktických vedomostí, najmä jazykov: l. angličtiny
3. stály odborný prednášajúci (pri nejakej inštitúcii)
4. odborný posudzovateľ umeleckých a vedeckých diel: l. nakladateľstva; divadelný l.;
lektorský príd.: l-é cvičenie; – l. zbor; l. posudok;
lektorsky prísl.