lektor -a m.
1. kto vedie praktické cvičenia, obyč. na vys. škole: l. ruštiny, angličtiny
2. odb. posudzovateľ diel (vo vydavateľstve, v divadle ap.)
3. stály prednášateľ;
lektorka -y -riek ž.;
lektorský príd.: l-é cvičenie; l. posudok; l-é pôsobenie (v zahraničí);
lektorstvo -a s. povolanie, činnosť lektora, lektorát
lektor -ra pl. N -ri m.
lektor -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ učiteľ praktických znalostí, cvičení (obyč. cudzích jazykov): vyškolení, odborní lektori; výučba angličtiny pod vedením anglického lektora; zabezpečiť na seminár kvalifikovaných lektorov; pôsobil ako l. nemčiny; kurz viedli skúsení lektori 2. ▶ kto odborne hodnotí umelecké al. vedecké diela pred publikovaním: Ako lektor dôverne poznám slovníkovú koncepciu. [NP 1987] 3. ▶ kto robí sprievodný výklad a poskytuje odborné informácie návštevníkom: zahraničných turistov výstavou sprevádza l. 4. ▶ stály prednášajúci v nejakej inštitúcii: l. univerzity; interní lektori fakulty 5. cirk. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) kto číta pred liturgickým zhromaždením z lekcionára, z knihy vybraných textov z Biblie: služba lektorov; l. číta lekcie ▷ lektorka -ky -riek ž.: je lektorkou výtvarných kurzov; v múzeu nás sprevádzala staršia l.
lektor -a m. (lektorka -y ž.) ‹l›
1. (pôvodne) predčítavač; (v starom Ríme) otrok s povinnosťou predčítať
2. (vysokoškolský) učiteľ praktických vedomostí, najmä jazykov: l. angličtiny
3. stály odborný prednášajúci (pri nejakej inštitúcii)
4. odborný posudzovateľ umeleckých a vedeckých diel: l. nakladateľstva; divadelný l.;
lektorský príd.: l-é cvičenie; – l. zbor; l. posudok;
lektorsky prísl.
kritik kto niečo odborne posudzuje, hodnotí • posudzovateľ: nestranný kritik, posudzovateľ • recenzent (obyč. kritik umeleckého al. vedeckého diela): divadelný kritik, recenzent • lektor: lektor učebnice • oponent (kto posudzuje vedeckú al. odbornú prácu) • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ básne • pren. expr. havkáč (neškodný al. zlomyseľný kritik)
lektor p. kritik, posudzovateľ
posudzovateľ kto niečo zhodnocuje, posudzuje, obyč. odborne • recenzent (kto hodnotí vedecké al. umelecké dielo): posudzovateľ, recenzent štúdie, románu • kritik: literárny kritik • lektor (odborný posudzovateľ vo vydavateľstve, v divadle a pod.): lektor učebnice • oponent (posudzovateľ vedeckej al. odbornej práce): oponent dizertačnej práce • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ poézie (Kostra) • sudca: bol spravodlivým sudcom rodinných sporov
p. aj kritik
lektor, -a m.
1. kto vedie praktické cvičenia na vysokej škole: l. ruského jazyka;
2. kto číta a posudzuje umelecké al. vedecké dielo; kto porovnáva preklad s originálom (v divadle al. vo vydavateľstve);
3. stály prednášateľ: l. krajskej poradne marxizmu-leninizmu; l. Spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov;
lektorka, -y, -riek ž.;
lektorský príd.: l-é cvičenie; l. posudok; l-é vysvedčenie;
lektorstvo, -a str. povolanie lektora, lektorát
lektor m lat cirk kto číta biblické texty pri bohoslužbách: a od teg chwyle tak zdrawu a skrussenu mysel mel ten kleryk lector, že sobe knežske poswěcenj zaslužil (ŽA 1732); žaláry plne byli byskupmy, knežmy, lectormy neb čtenármy, exorcistamy (PP 1734); patriarcha radce ne knezstwi poswetil, kteri predtim gen lector byl w kostele (VP 1764)