lekár -a m. kto je odb. pripravený a oprávnený liečiť ľudí: obvodný, závodný l.; detský l.; ísť po l-a, chodiť k l-ovi
● kde nechodí slnko, tam chodí l.; čas je najlepší l.;
lekárka -y -rok ž.;
lekársky príd. i prísl.: l-e ošetrenie, l-a prehliadka, pomoc; l. vyšetriť;
lekárstvo -a s.
1. povolanie lekára
2. medicína; jej odbory: zubné l.; súdne l.
3. liečiteľstvo: ľudové, staroveké l.
lekársky -ka -ke príd.
lekársky prísl.
lekársky1 -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s lekárom, s povolaním lekára; určený pre lekára: lekárske povolanie; preventívna lekárska prehliadka; lekárska prax, prísaha; l. tím; lekárske konzílium; lekárska ordinácia; lekárska kozmetika kozmetické úpravy využívajúce liečebné metódy a postupy; privolať lekársku pomoc; zabezpečiť, poskytnúť pacientovi lekársku starostlivosť; podrobiť sa predoperačnému lekárskemu vyšetreniu; podstúpiť l. zákrok; vypracovať l. posudok; lieky vydávané na l. predpis; byť pod lekárskym dohľadom; predložiť lekárske potvrdenie o zdravotnom stave; Zavolal si v noci lekársku pohotovosť. [J. Šimulčíková]; Pred zmäteným a zahmleným zrakom sa mi striebristo trblietali lekárske nástroje. [M. Hvorecký]; Som viazaný prísahou zachovávať lekárske tajomstvo. [K. Lászlová] □ bot. nechtík lekársky Calendula officinalis; pľúcnik lekársky Pulmonaria officinalis; púpava lekárska Taraxacum officinale; repík lekársky Agrimonia eupatoria; šalvia lekárska Salvia officinalis liečivé rastliny 2. ▶ súvisiaci s lekárstvom, vednými odbormi zaoberajúcimi sa liečením ľudí, medicínsky: lekárska veda; l. výskum; študovať na lekárskej fakulte
lekársky2 prísl. ▶ pod dohľadom lekára; odborne ako lekár; medicínskym spôsobom: l. diagnostikovaná choroba; l. niekoho ošetriť; l. preskúmať rozsah trvalých následkov
zdravotnícky súvisiaci so zdravotníctvom, v zdravotníctve používaný, uplatňovaný a pod. • lekársky: zdravotnícka, lekárska starostlivosť • sanitárny • sanitný: sanitárne, sanitné prostriedky, auto
lekár, -a m. osoba oprávnená liečiť ľudí na základe odborného vzdelania: ošetrujúci, okresný, školský, praktický, odborný, zubný, detský l.; volať l-a, ísť po l-a, ísť, chodiť k l-ovi
● Kde slnko nechodí, tam chodí lekár (prísl.) bez slnka niet zdravia. Čas je najlepší lekár (prísl.) čas všetko vylieči, časom na všetko nepríjemné zabúda;
lekárka, -y, -rok ž.;
lekársky príd. i prísl.: l. predpis, l. posudok vydaný lekárom; l-e vysvedčenie o zdravotnom stave; o chorobe; l-a pomoc poskytnutá lekárom; l-a fakulta na ktorej sa prednáša a študuje lekárstvo, medicína; bot. pľúcnik l. druh liečivej rastliny;
lekárstvo, -a str.
1. povolanie lekára;
2. súhrn vedných disciplín zaoberajúcich sa spôsobmi a prostriedkami liečenia, medicína; i jednotlivá takáto disciplína: očné, ušné, zubné, krčné, kožné, súdne, preventívne, pracovné l.;
3. súhrn spôsobov liečenia: stredoveké l., ľudové l.
lekársky, lekárstvo p. lekár
lekár m. nov. kto lieči ľudí: Nuš poton choďievau̯ k nám lekár, tag do tížňa raz (Kľak NB); Že bih ból mosel icid g lekarovi (Blatné MOD) F. lekár lieči, Boch uzdravuje (Bobrovec LM) - lekár nie je jediný, kto v chorobe pomáha, lekár nedokáže všetko; lekársky príd.: lekárska prehliatka (Bobrovec LM)